Love Me Red

39.

Cayenne

Louis stále sedel na mojej posteli, zrýchlene dýchal a z jeho belaso modrých očí padali slzy. Rýchlo žmurkal, aby ich zahnal, no nemalo to žiaden účinok. Moja izba voňala ako on a zároveň voňala aj minulosťou, ktorá ma prenasledoval na každom kroku. A to najmä našou spoločnou minulosťou s Louisom.

,,Prepáč, nemal so na teba kričať," jeho chrapľavý hlas je až príliš tichý. ,,Dosť, to bolí. Bolí ma žiť bez teba, no môžem si za všetko sám, no nie?"

,,Viem, že to bolí aj mňa to dlho bolelo. Život bez teba bol ako nočná mora," poviem, no stále sa neodvážim k nemu priblížiť.

Prikývne, avšak len nepatrne ako keby zabudol na to, že som s ním v jednej miestnosti.

,,Čo sa stalo medzi tebou a Zaynom?"

Jeho ruky sa trasú, keď ich položí na svoje kolená, vystrie ich ako keby sa obávala mojej odpovedi.

,,Nechcem sa o tom hovoriť , Louis," šepnem a snažím sa potlačiť svoj podráždený tón hlasu.

,,Prosím, potrebujem to vedieť."

Povzdychnem si, pery  dám do tenkej línie a otočím  sa k Louisovi chrbtom. Pozerať naňho ma neuveriteľne bolí a zároveň pripravuje o všetku energiu.

,,Neboli sme spolu tak ako si myslíš," začnem, nervózne si prehrabnem vlasy a zatvorím oči ako keby ma to mohlo nejako uchrániť od pocitov, ktoré ma práve teraz zožierajú zvnútra. ,,Nespali sme spolu," nakoniec pokojne poviem rovnaké slová ako predtým už niekoľkokrát. ,,Dovolila som," odmlčím sa, nechcem to Louisovi povedať. Aj keď to má právo vedieť, aspoň tak to cítim.

 ,, Dovolila som mu, dotýkať sa ma."

Louis vydýchne ako keby doteraz zadržiaval vzduch v pľúcach. No nie je to uvoľnený výdych, je v ňom zachytená bolesť.

Trvá to niekoľko minút kým naberiem odvahu a otočím  sa k smerom k Louisovi. Jeho výraz tváre je ešte viac utrápenejší než pred chvíľou, nedokáže sa na mňa ani len pozrieť, má na to právo.

,,Neboli v tom žiadne city. Zayn ,on nie je taký ako ty," spomeniem si na rozhovor so Zaynom, ktorý sme absolvovali pred chvíľou.

Nehrám sa na vzťahy

,,Nevymenila by som náš vzťah za niečo, čo môžem prežiť so Zaynom. Pretože všetko, čo mi Zayn môže ponúknuť je nezáväzný vzťah, no nie skutočný, takže z jeho strany nemusíš pociťovať žiadne ohrozenie."

,,No aj tak si mu dovolila, aby sa ťa dotýkal," postaví sa z postele a tentokrát to je on, čo sa odo mňa odvráti. ,, Takže k nemu niečo cítiš, inak by si mu to nedovolila."

,,Cítim k nemu istú náklonnosť, no určite to nie je láska . Je to neporovnateľné s tým, čo som cítila k tebe, čo k tebe cítim," priznám  a moje telo sa priblíži k tomu jeho, objímem ho zozadu, neodtiahne sa. Moje pery sa obtrú o jeho pokožku na krku len nepatrne a letmo, no aj tak sa zachveje.

Zovrie moje dlane v tých svojich a znova trhano dýcha. ,, Dobre," otočí sa. Jeho tvár sa dotýka zrazu tej mojej, je tak blízko, že sa v ňom strácam. ,,Milujem ťa, Cayenne. Mrzí ma, že som ťa donútil myslieť si, že už ťa viac nemilujem," povie do pokožky na mojom krku a mnou prebehnú zimomriavky. ,,Povedz, že aj ty miluješ mňa, povedz to prosím."

,,Milujem ťa Louis, vždy budem," nemusí na moje slová čakať dlho, je prirodzené povedať, že ho milujem. ,,No už ťa nemilujem tým istým spôsobom ako pred tým," viem, že ho týmito slovami ničím, drvím na kúsky, pretože sa celý omámený odo mňa odtiahne.

,,Takže, toto je koniec?" Vzlykne, slzy si opäť nájdu cestu von z jeho očí a on sa ich nesnaží vôbec zakryť.

Nezmôžem sa na slová, pretože aj moje oči sú plné slz. Rozvzlykám sa hlasnejšie než chcem. Zvuk mojich a jeho vzlykov sa spojí a pohltí celú izbu. 

Predtým než som vošla do svojej izby, vedela som, že ja a Louis nemôžeme byť spolu. Kvôli minulým chýbam, bolesti a lžiam, ktoré sme spolu podporili a rozšírili do rozmerov, ktoré sa nedali prehliadnuť. Ale aj kvôli budúcnosti, ktorá Louisa čakala. Keď som sa vrátila po necelej hodine dovnútra do bytu z parkoviska, kde som mala nepríjemný rozhovor so Zaynom, Leven mi povedala, že Lousovi volal tréner. Povedal mu, že ako jediného si ho vybral európsky sponzor a ponúkol mu plné štipendium na dva semestre. Po tom vždy Louis túžil a náš vzťah bol tak zničený, že nemôže byť dôvodom, prečo si Louis nesplní svoj sen.

,,Leven mi povedal o tom telefonáte. Vybral si ťa sponzor z Európy ako jediného z tímu. Vždy to bol tvoj sen, preraziť v Európe s americkým futbalom, ktorým tam nie je vôbec rozšírený a venovať sa tvojej skutočnej záľube, obyčajnému futbalu. Nemôžem ťa držať od tvojich snov."

,,Cayee, nezaujímajú ma moje sny, zaujímaš ma len ty, nepôjdem tam, chcem byť s tebou," znova sa ku mne priblíži a zoberie moju tvár do rúk.

,,Nie, Louis. Musíš si splniť svoj sen. Pretože ja ti teraz nedokážem dať to čo chceš. To čo potrebuješ. Naším vzťahom sa prehnalo tornádo, nejde ho už opraviť aj keby sme akokoľvek chceli," pozriem mu do očí so všetkou láskou, so všetkou starostlivosťou a obdivom, ktorý k nemu cítim.

,,Cayee, prosím," zúfalo šepne, znova a znova.

,,Odpúšťam ti, Louis. Nechcem sa na teba hnevať. Chcem len, aby si bol šťastný. Spoznaj nové miesta, nových ľudí, zamiluj sa bez hlavo tak ako do mňa a ja do teba. Ži naplno, neprežívaj. Nevyčítaj si, čo sa medzi nami stalo, len buď prosím šťastný," slzy nekontrolovateľne kĺžu po mojej tvári, nedokážem ich zastaviť, Louis je na to rovnako. Obaja totiž vieme, že toto je rozlúčka, ktorá navždy všetko zmení. ,,Občas mi napíš ako sa máš a čo máš nové, budem sa na to veľmi tešiť," dodám a snažím sa poutierať si všetky slzy. Louis nič nepovie, len pozrie  do mojich očí a potom na moje pery, prikývnem. Pýta si povolenie na náš posledný bozk, ktorým všetko skočíme.

Jeho pery sú jemné, presne také ako som si pamätala. Obklopia ma pocitom bezpečia a domova. Chutia po jeho a aj mojich slzách. Sú tak známe a zároveň neznáme, vypaľujú do mňa horúčavu, no zároveň chlad. Jeho pery všetko v mojom vnútri napravia, no aj všetko zničia, rozoberajú ma na márne kúsky a rozhádžu po svete do všetkých strán, tak aby sa tie kusy už nikdy viac nemohli nájsť. Stojíme v objatí uprostred mojej izby a bozkávame  sa ako keby to malo byť naposledy, čo sa naše pery dotknú, pretože toto je možno skutočne naposledy, čo sa bozkávame.

Bojíme sa začať nové veci a opustiť tie staré. Staré veci sú nám totižto dobre známe, poznáme ich a vzdať sa ich znamená stratiť niečo, čo  nás definovalo. Stratiť ich a skončiť ich, znamená opustiť kúsok nás samých. No niekedy prídu dni, kedy je najlepšie rozhodnutie tieto staré veci opustiť. 

Ahojte,

Ako som sľúbila pridávam dnes novú kapitolu, je kratšia než zvyčajne, ale len kvôli tomu, že tie nasledujúce dve sú naozaj veľmi obsiahle ,majú viac ako 4 tisíc slov. Sú už napísané ,takže v priebehu budúceho týždňa určite jednu z nich zverejním.

Ďakujem za každé prečítanie. Ak prečítate kapitolu určite za ňu zahlasujte, aby som vedela, že tu je niekto, kto naozaj túto kapitolu prečítal, veľa to pre ma bude znamenať. Ďakujem za všetko.

Prajem krásny zvyšok dňa.