Love Me Red

29.

29. kapitola

Pohľad tretej osoby (minulosť)

Zayn mal 15, keď prestal ovládať svoj hnev. Vždy s ním mal problém, no prvýkrát ho dal najavo, keď pristihol svojho otca s oveľa mladšou partnerkou v posteli. Chcel kričať, rozbíjať veci, utekať tak dlho kým by mu vystačil dych, no len tam stál a pozeral na to ako sa v posteli objímajú. Nenávidel ho, nenávidel svojho otca, odkedy mu zomrela mama. Bola to otcova vina , že zomrela. Zomrela preto lebo na ňu kričal pritom ako šoféroval a nikdy sa k tomu nepriznal, tváril sa ako keby to bola obyčajná nehoda a on na tom nemal žiaden podiel viny. Mal dokonca pocit, že za ňou nikdy poriadne ani nesmútil.

Zayn vo vnútri trpel, trpel takou veľkou bolesťou, že to nevedel opísať. Chýbala mu jeho mama, chýbala mu láska a objatie. Nemal sa s kým o svoje pocity podeliť. Snažil sa byť silný a odvážny. No aj tak bol vo väčšine prípadov problémový, hlavne v škole, snažil sa tým otca potrestať. Chcel mu znepríjemniť život, chcel na seba upozorniť. No nič nestačilo, otec sa vždy zaujímal len o nejaké ženy. Nestaral sa oňho ani o jeho sestry, vždy boli s opatrovateľkou, zatiaľ čo on bol v práci alebo s jeho úbohými novými známosťami.

V ten deň, keď Zayn zazrel svojho otca ako sa venuje nejakej náhodnej žene, na miesto toho, aby bol pri jeho malej sestre Zoey, ktorá mala horúčky, svoj hnev neudržal.

Zišiel na dolné poschodie a začal všetko rozbíjať, kričal pri tom. Hádzal sklenené vázy do steny, prevrátil sklenený stolík na zem a do všetkého kopal až dokým jeho otec nezišiel dolu.

Kričal po ňom, konečne po ňom kričal, pomysel si Zayn. Konečne získal jeho pozornosť. Konečne sa jeho otec nesústredil na ženy, ale na Zayna.

,,Nenávidím ťa," skríkol po ňom Zayn, kričal to znova a znova až dokým ho jeho otec nepriviedol k psychológovi, ktorý mu dal upokojujúcu injekciu. Zayn mu to nikdy neodpustil a táto spomienka sa mu občas zvykla vynoriť, keď zaspával. Pri tej spomienke sa cítil tak slabo a opustene, takže sa ju vždy snažil zahnať

( súčasnosť)

Zayn

,,Čau, môžeš pre mňa už prísť," Niallov hlas sa ozve v telefóne, zmätene pokrčím obočím nad jeho slovami.

,,Čože?"

,,Sľúbil si, že dnes pre mňa prídeš, pamätáš?" Podráždene prehovorí. Pretočím očami, keď si uvedomím, že má pravdu. Včera ma celý večer presviedčal, aby som preňho prišiel, keď pôjde s Leven do zábavného parku, chcel som ísť spať, a tak som mu na to prikývol.

,,Zabudol som," priznám sa, ale aj napriek tomu si vezme kľúče od auta a opustím moju izbu, aby som mohol ísť, čo najrýchlejšie k môjmu autu.

,,Takže pre mňa neprídeš? Vieš, že som tu aj s Leven, nemôžeš mi to urobiť."

,,Už som v aute," zasmejem sa nad tým aký začal byť zúfalý. ,, O 15 minút som tam," dodám a hneď na to zložím.

Naštartujem auto a vyjdem pred dom bratstva a následne sa dostávam na cestu. Zo začiatku pozorne sledujem cestu, no potom sa moja myseľ začne uberať ku Cayenne. Snažím sa tie myšlienky zahnať, no neustále sa vracajú. Možno to budem preto, lebo sedím v aute úplne sám a okrem tichej melódie vychádzajúcej z rádia ma nemá čo rozptýliť. Dnes na mňa tak intenzívne pozerala až som si myslel, že by som mohol byť pre ňu podstatný. No potom som si spomenul, na to ako sa odo mňa odtiahla pri mojom pokuse pobozkať ju. Tým činom dala najavo, že aj ona sama dobre vie, že jej nemám čo ponúknuť. A po mojich dnešných slovách o tom bude presvedčená. Záleží mi na nej, možno viac než som si schopný pripustiť, no so mnou by ju čakali len ťažké chvíle. Hovorím si, že to bude v poriadku ak s ňou nebudem teraz tak často v kontakte ako predtým. Avšak mám pocit, že to budem prežívať oveľa ťažšie než si myslím.