Love Me Red

14.

Cayenne

Opiera sa o stĺp stojaci blízko univerzitnej kaviarne. Jeho postoj je nezaujatí, pohľad mu mieri do zeme ako keby z nej niečo chcel vyčítať. Viem, že ma čaká a aj viem, že pár minút meškám, no aj tak na malý moment zastanem a prezriem si jeho tvár. Z diaľky nevyzerá tak dobre ako zblízka. Ale keď pri ňom stojím blízko a mám šancu sa naňho pozerať, som príliš zbabelá a vždy pohľad odvraciam. Pozerám naňho príliš dlho, vycíti to, keďže sa zrazu pozrie mojim smerom.

,,Cayee!“ skríkne. ,,Som rád, že tam stojíš. Skúšaš ako dlho ťa zvládnem čakať? Nie som trpezlivý človek, ale na teba, samozrejme, zvládnem čakať celú večnosť.“ Okolo očí sa mu vytvoria vrásky a pery sa mu skrútia do samoľúbeho úsmevu, čím mi dáva jasne najavo, že si zo mňa uťahuje.

,,Prečo mám pocit, že tvoje slová nie sú pravdivé, Zayn,?“ doberám si ho.

,,Lebo možno nie sú.“ Pokrčí plecami, presne v ten moment, keď sa moje telo priblíži k tomu jeho. Chcem, aby ma objal tak veľmi moc, že si to v mysli niekoľkokrát opakujem. Avšak žiaden dotyk z jeho strany neprichádza, len tam stojí, pozerá na mňa, ale nerobí žiaden pohyb, ktorým by naznačil, že by ma chcel objať.

,,Vieš, o tom, že skoro vždy ťa objímam prvý ja? Je to celkom znepokojujúci fakt, mám pocit, že potom o moje objatie vôbec nestojíš, úplne mi to láme srdce,“ dlaňou si namieri na srdce tváriac sa ublížene, pričom má vpísaný smiech v očiach, iskria mu na všetky strany ako disko guľa v strede parketu v nočnom klube.

Povzbudí ma a prvýkrát strácam úplne všetky zábrany a bez toho, aby som nad tým rozmýšľala sa mu hodím okolo krku. Vyžaruje z neho teplo, ktoré ma núti rozmýšľať o tom, že už ho nikdy viac nechcem pustiť. Privriem očné viečka a nadýchnem sa jeho vône. Možno stojíme v tom objatí dlhšie než by sme mali, no Zayn neurobí žiaden pohyb, ktorým by chcel toto objatie narušiť. Práve naopak privinie si ma k hrudi ešte pevnejšie a čelo pokladá na moju hlavu. Cítim sa pri ňom tak malinká. Perami sa dotkne mojich vlasov a zanechá v nich letmý bozk. Nebudem klamať prekvapí ma svojim činnom až tak moc, že na malú chvíľu zalapám po dychu, ale nevšimne si to, pretože schovávam hlavu do jeho hrude.

Nanešťastie aj tento moment raz musí skončiť, preto sa od neho odťahujem, hoc veľmi nerada, nechcem v ňom vyvolať nejaké podozrenie. Nechcem, aby si myslela, že k nemu cítim viac, než by som si chcela priznať.

,,Takže ako sa ti páčila tvoja prvá prednáška? Cítiš sa vysokoškolsky?“

,,Neviem, či sa cítim úplne vysokoškolsky, predsa len neviem, čo všetko zahŕňa vysokoškolský život, ale myslím, že som svoju prvú prednášku zvládla úspešne. Profesor síce vyzerá komicky a vášnivo gestikuloval, ale každý je nejaký, no nie?“

,,Dúfam, že vysokoškolský život preskúmaš so mnou,“ žmurkne na mňa a jeho ruka sa obvinie okolo mojich pliec, tak prirodzene ako keby to vykonával celý život. ,,A máš pravdu každý sme nejaký, možno si ho časom obľúbiš. Mala si s ním tu psychológiu, však? Pamätám si to správne?“

,,To ti ešte neviem úplne potvrdiť. Si hoden toho, aby si sa stal súčasťou môjho výskumu tykajúceho sa vysokoškolského života? A áno, prekvapivo si to pamätáš správne.“

,,Cayee, nezabuduj na to, že som ti urobil už niekoľko láskavostí. Nesmieš si myslieť, že som v niečom nehodný, raníš ma,“ hrané zamračenie nájde miesto na jeho čele. Ale tak rýchlo ako sa tam objaví, tak aj tak rýchlo zmizne. ,,Snažím sa pamätať všetko, čo mi o sebe povieš,“ dodá oveľa tichším hlasom než predtým, pravdepodobne preto, aby mi dal najavo, že si zo mňa nerobí srandu ako zvyčajne.