Love Me Red

12.

Cayenne White

Zaynova postava sa skryla v šatni, nechcela som tam s ním ísť hoc ma volal. A urobila som dobre, pretože zápach potu tiahnuci sa zo šatne som cítila aj z vonku.

,,Ako sa v takom zápachu môžete pohybovať," zhrozene som skríkla, no nie moc nahlas, len tak aby to počul Zayn.

,,Vitaj v mojom svete, plnom rôznych vôní," zachechtal sa Zayn vychádzajúc zo šatne so skrčeným nosom. Tašku mal prehodenú cez svoje plece a v obyčajnej šedej mikine vyzeral viac než dobre. ,,Nie je to až také hrozné, časom si na to zvykneš,"nakoniec dodal, pričom ľahostajne pokrčil plecia.

,, Viem, že ti asi skazím teraz všetky tvoje ilúzie, ale pravda je taká, že ja si na niečo také nebudem musieť nikdy zvykať," vysmiala som ho.

,,Čo ty vieš, možno sa staneš profesionálnym športovcom," šepol tesne pri mojom uchu, na čo moje telo reagovalo zimomriavkami, ktoré posypali pokožku na mojom krku. Zayn sa našťastie otočil, a tak reakciu môjho tela nemohol postrehnúť.

,,Samozrejme, nádej umiera posledná," rýchlo som reagovala dúfajúc, že zimomriavky z môjho tela zmiznú v čo najrýchlejšom intervale.

,, Chceš ísť na ihrisko? Už je tma, dajú sa odtiaľ dobre pozorovať hviezdy," natočil hlavu dozadu, aby mohol svojimi očami vyhľadať tie moje.

Jeho návrh ma donútil ostať bez slov. V živote by som si nepomyslela, že potetovaný mladík v koženej bunde, bude chcieť ísť pozerať na hviezdy.

,,Nie je to príliš romantické na niekoho takého drsného ako si ty?" Snažila som sa mať hravý tón hlasu, čo sa mi aj podarilo. Na krátky čas som odvrátila jeho pozornosť,a to mi umožnilo do detailov preskúmať jeho tvár. Mal ostré rysy, zakryté niekoľko dňovým strniskom. V mojich predstavách som si predstavovala, že sa jeho strniska dotýkam a on spojí naše pery v jeden bod. No a potom som si uvedomila, že realita je úplne iná. Možno bolo v mojich predstavách všetko jednoduchšie a krajšie.

,,No prepáč aj drsní ľudia môžu mať romantickú dušu," hral sa na ublíženého čo vo mne vyvolalo smiech. Avšak zrazu sa prudko otočil, ako keby si práve na niečo spomenul alebo ako keby mu niečo až teraz začalo dávať zmysel.

,,Ale ak tam so mnou nechceš ísť , nemusíš. Zaveziem ťa domov, stačí len povedať," povedal, pričom jeho hlas bol neprirodzene pokojný.

,,Ale prosím ťa tvoja prítomnosť nie je až taká nepríjemna, aby som ju nezvládala," prevrátila som oči a štuchla som ho do ramena.

,,J-a, bál som sa, že by ti to mohlo byť nepríjemne potom čo si ma pred chvíľou tak vášnivo bozkávala."

Na tvári sa mu rysoval široký úškrn, ktorý robil jeho vzhľad mladším, avšak zároveň dopĺňal imidž potetovaného mladíka.

,,Hovoríš ako keby sa ti to nepáčilo," môj hlas znel príliš sebavedomo hoc po pravde moje vnútro sa túžilo správať úplne inak. Chcelo kričať a utekať ďaleko od hanby, ktora ho spaľovala. Pretože ako by som sa ja mohla páčiť niekomu takému ako bol Zayn. Vyzeral predsa ako z obálky časopisu, ako chlapec, z ktorého dievčatá odpadávajú a plazia sa mu pri nohách. Mohol by mať ktorúkoľvek na tejto planéte, no aj napriek tomu tu teraz stál so mnou a s bláznivým nápadom, ktorý zahŕňal pozorovanie hviezd.

Veľkosť ihriska mi vyrazila dych. Áno videla som ho z tribúny,ale teraz keď uprostred neho stojím cítim sa ako malý hmyz, ktorého môže hocikto zašľapnúť bez toho, aby si to všimol.

,,Je to tu obrovské," obzerala som sa okolo seba, ako som sa snažila zachytiť všetky detaily ihriska. Nakoniec môj pohľad zastavil na oblohe pokrytej tisíckami hviezd. Samozrejme hviezdy na oblohe som videla už miliónkrát, avšak dnes to bolo iné. Dnes to na mňa pôsobilo oveľa kúzelnejšie než hocikedy predtým. Možno to bolo prítomnosťou Zayn a možno to bolo tým, že hviezdy zo stredu futbalového ihriska som nikdy nevidela.

,,Sú nádherne, krajšie než hocikedy predtým," očarene som zašepkala, zatiaľ čo Zayn si ľahol na zem. Roztiahol ruky ako keby túžil lietať a oči sa mu pohybovali z jednej strany na druhú ako keby chcel zachytiť vo svojom pohľade každú jednu hviezdu ako keby práve našiel zmysel svojho života.

,,Ja viem. Hviezdy sú očarujúce. Keď som bol malý strávil som neuveriteľne veľa času ich pozorovaní. Moja mama sa vždy šialene bála, že ochoriem. No aj napriek jej obrovskému strachu sa mi ju vždy podarilo presvedčiť, aby ma aspoň na pár minút pustila von.A ja som si ľahol presne tak isto ako teraz a nechal sa unášať nočnou oblohou.Myslel som, že keď budem do detailov pozorovať hviezdy, prinesú mi krajšie sny," ani raz počas toho ako hovoril nespustil svoj zrak z oblohy.

,,Robíš to aj teraz?" zvedavo som sa spýtala, pričom som si ľahla na zem a dala ruky do rovnakej polohy ako mal on.

,,Vždy keď sa cítim zle," letmo na mňa pozrel. ,,Kedysi som chcel ovládať všetky súhvezdia, avšak potom som si uvedomil, že čaro je v tom, že nepoznám ani jednu hviezdu, môžem z nich tvoriť vlastný príbeh."

Nedokázala som som z neho spustiť zrak, bola som ním zaujatá tak veľmi, že som dokonca stratila záujem aj o hviezdy na nebi.

,,A aký príbeh v nich vidíš dnes?" Bolo odo mňa príliš trúfalé chcieť, aby rozprávala čo najdlhšie. Zvuk jeho hlasu ma vedel upokojiť, myšlienky jeho mysle ma vedeli zaujať.Jediné čo som v tejto chvíli chcela počuť bol jeho hlas hovoriaci tie najhlbšie myšlienky aké som kedy počula.

,,Hovoria o dievčati. Nepoznajú ju príliš dobre, a preto jej ponúkajú svoj príbeh, aby mohli poznať ten jej."

,,Poznám to dievča?"

,,Možno. Máte rovnaké mená," šepol a konečne otočil hlavu mojím smerom. Hľadel mi priamo do očí ako keby z nich chcel zistiť kto v skutočni som. A ja som sa topila v hlbké jeho očiach, uviazla som v nich, no nechcela som sa z nich vyslobodiť.

Možno to tak malo byť. Možno som mala ležať na zemi s potetovaným mladíkom, ktorého duša skrývala mnoho tajomstiev. Možno som s ním mala pozorovať nočnú oblohu posiatu hviezdami. Možno mi práve on mohol pomôcť nájsť zmysel života presne tak ako mi pomohol nájsť čaro vo hviezdach skrývajúcich príbeh. Možno tam niekdy je aj moja hviezda s mojím vlastným príbehom.

Spadla som, topila som sa, prišla som o všetky svoje sily, no dnes ich zasa získam späť, vďaka tvojej duši stvorenej z hviezd a nočného svitu.