Love Me Red

28.

Cayenne

Pozerám sa úpenlivo na dvere nachádzajúce sa v triede, v ktorej mám mať o chvíľu prednášku z ekonómie. Je to jedna z mála prednášok, ktorú mám spolu so Zaynom. Do začiatku hodiny chýba len pár minút a on tu stále nie je. Možno dnes nepríde, aby ma nemusel vidieť. Prešli dva dni odvtedy, čo sa ma pokúsil pobozkať. Odvtedy som s ním nebola vôbec v kontakte. Dokonca som si s ním ani nepísala. Snažím sa naňho prestaň myslieť práve vo chvíli, keď vojde do triedy. Kráča sebaistým krokom, vyzerá veľmi dobre. Na krku mu žiaria dve strieborné retiazky s príveskom vlajky. Vďaka čiernemu tričku sú oveľa viditeľnejšie a upútajú pozornosť mojich očí.

Má oblečenú svetlomodrú, potrhanú, rifľovú bundu, ktorú som na ňom ešte nevidela a obyčajné čierne rifle. No najviac ma upúta dlhšia náušnica v jeho uchu, ktorá ma na konci tvar malého krížika. Vždy mi to prišlo veľmi atraktívne a veľakrát som si predstavovala, že to raz bude nosiť môj budúci priateľ. Je vtipné, že ma na sebe tú naušnicu práve v tejto chvíli, kedy to je medzi nami také napäté. Tá hlúpa naušnica sa k nemu až príliš hodí, vyzerá vďaka nej až príliš dobre. Neviem odtrhnúť od jeho tváre zrak aj keď veľmi chcem.

Sledujem každý krok, ktorý vykoná, všetko na mňa v tejto chvíli pôsobí ako v spomalenom zábere. Cítim sa ako pozorovateľ, pričom mojim hlavným objektom je práve Zayn. Blíži sa ku mne a ja k nemu otáčam hlavu. Bojím sa , že ma bude ignorovať, tak veľmi, že mierne prevriem oči, keď sa svojou postavou blíži do mojej tesnej blízkosti.

Hoc mám privreté oči stále ho pozorujem, no tentokrát sa moje oči premiestnia na jeho hruď. Zastaví pri mne, no potom urobí niekoľko krokov dopredu bez toho, aby ma pozdravil alebo mi venoval pohľad. Nevydržím to a pozriem sa jeho smerom. Zastane ako keby vycítil môj pohľad, hlasno si povzdychne, pričom pokrutín hlavou. Vidím, že sa mierne mračí, keď pootočí hlavou mojim smerom. Otočí sa a sadne si vedľa mňa.

,,Nepozeraj na mňa toľko," povzdychne si a začne si vykladať z ruksaku pero a zošit. Zamrazí ma, keď si uvedomím význam jeho slov. Cítim ako sa mi hrnie do líc červeň, skloním hlavu nadol, týmto činom sa dostanú do mojej tváre vlasy, chcem si ich napraviť, ale Zayn je rýchlejší. Rukou sa dotkne môjho líca a následne mi dáva prameň vlasom za ucho.

,,Kiežby si na mňa pozerala tak ako teraz vtedy, keď som ťa chcel pobozkať," šepne blízko mojej tváre, na čo sa strasiem. Zalapám po dychu nad tým ako ľahko tie slová vyslovil ako keby o nič nešlo.

,, J-a..," koktám, nedokážem mu povedať ani jedno slovo, ale hlavne neviem, čo by som mu mala povedať. Stratím úplne reč, len naňho hľadím.

,,Nemusíš hovoriť nič, je to okej. Prepáč, že som to urobil. Nemal som. Nechcem zničiť naše priateľstvo," usmeje sa na mňa, no nie tak radostne ako zvyčajne. Je to nútený úsmev a za krátko sa premenia jeho pery na rovnú líniu.

,,Si na mňa nahnevaný?" Spýtam sa po dlhšom tichu.

,,Nepoviem, že nie, pretože som. Ale najväčšiu traumu má z toho asi moje ego," uchechtne sa.

Je tak priamy a úprimný, nevedela som, že taký viem byť. Úprimnosť je považovaná za dobrú vlastnosť, no v tejto chvíli by som uvítala radšej keby úprimný nebol.

,,Prepáč," stihnem povedať pred tým než do triedy vchádzala profesor a začína s prednáškou. Zayn mu venuje plnú pozornosť a medzi nami znova panuje napätá atmosféra. Aké by to bolo keby som mu bozk opätovala? Bol by ku mne rovnako odmeraný alebo by sa správal, že sa to vôbec nestalo?

Neustále si to v mysli prehrávam a aj keď sa snažím venovať plnú pozornosť prednáške, rozmýšľam nad tým aké by to bolo keby som Zayna pobozkala. Zmenilo by sa niečo?