Love Me Red

19.

 Cayenne

V aute po ceste k bytu Zaynovej sestre bolo neprirodzene ticho. Nebolo to také ticho, pri ktorom sa cítite uvoľnene, bolo to také ticho, ktoré chcete prerušiť. Ale neviete ako a či vôbec ten druhý človek, ktorý s vami to ticho zdieľa, chce prerušiť. Zayn sa sústredil len na cestu, svoj zrak ani raz neodtrhol. Nepamätám si, že by sem boli niekedy až takú dlhu dobu ticho. Vždy sme sa rozprávali o všetkom, čo nám prišlo na myseľ a teraz sme len dvaja ľudia tvoriaci ticho.

Keby mi nevolala Louisova mama, určite by sme sa teraz v takejto situácii nenachádzali. Nespokojne si povzdychnem čakajúc, že Zayn nebude nijako reagovať. Otočím hlavu a snažím sa pozorovať svet sfarbený do čierna miznúci za oknom auta.

,,Prepáč, vyviedlo ma celkom z miery to, že tvoji a Louisovi rodičia si myslia, že ste stále spolu. Nedokážem pochopiť ako ti mohol tak veľmi ublížiť aj napriek tomu, že si ho mala skutočne rada. A ešte ho potom všetkom takto brániš a označuješ ho za dobrého človeka," pomalým hlasom povie, čím upúta všetku moju pozornosť. Svojimi slovami ma prekvapí, mala som také myšlienky, že možno práve niečo takéto ho rozhodilo, no nebola som o tom presvedčená.

Neviem, čo mu mám na to povedať. Úprimne som s ním dnes neplánovala byť preto, aby som riešila svojho ex priateľa.

,,Zayn, dnes naozaj nechcem riešiť Louisa. Chápem príde ti to zvláštne, a určite v tomto klamstve nechcem pokračovať navždy. Najradšej by som im povedala pravdu už teraz, ale nemám na to odvahu." Vydýchnem všetok vzduch, ktorý som zadržiavala v pľúcach.

,,Za chvíľu by sme mali byť pri byte. Pomôžeš mi potom vyniesť nákup hore?" Touto otázkou našu napätú atmosféru konečne zmierni a hlavne nerieši už viac Louisa, čo je jediná vec, ktorú v tejto chvíli chcem.

,,No čo už s tebou narobím," zasmejem sa. Pozriem na hodiny, ktoré ukazujú, že prešla skoro hodina od toho, čo sme sa vzdialili od môjho bytu. ,, Prezradíš mi, čo mi ideš variť?"

,,Nie, zistíš to sama, pretože mi budeš pomáhať," uškrnie sa na mňa a prvýkrát, čo ideme zo supermarketu sa mi pozrie do očí, znova sa v nich nachádzajú neposedne iskričky, ktoré ma nútia pozdvihnúť kútiky mojich úst.

,,Och, tak ja ti budem pomáhať? O tom som nevedela, mohol si mi to povedať skôr."

,,Čo ak by si potom odmietla so mnou tvárviť dnešný večer?"

,,Ja na rozdiel od teba, som vo varení zdatná," sebavedomo prednesie a svojim pohľadom si ho premeriam zhora nadol.

,,,Dobre, ty pani zdatná, už sme tu."

Zayn zaparkuje pred vysokou, presklenou budovou. Vyzerá vyššie a luxusnejšie než budova, v ktorej mám byt ja. Na malú chvíľku stratím pojem o svete, pretože očami túžobne premeriavam budovu. Mesačné svetlo sa odráža od presklených častí a lámp, ktoré sa okolo budovy nachádzajú zvýrazňujú jej zvláštnosť.

,,Wow, vyzerá to užasne, určite sme správne?" Posmešne sa spýtam Zayna majúc na svojich perách široký úsmev.

***************** -

,,Naozaj si teraz do mňa hodil rajčinu," pohoršene poviem cítiac plátok rajčiny kĺzajúci po mojej tvári, odstránim ho z tváre a nechutne sa zatvárim. Zayn sa nahlas smeje, na čo mu darujem drzý úškrn chystajúc sa mu vrátiť rajčinový úder. Ten istý plátok rajčiny mu hodím do vlasov, pretože som presvedčená, že ho rozzúri keď mu tým z ničím jeho účes.

,,Och, prepáč. Dúfam, že som ti nezničila účes, vyzeral dobre určite si si ho musel upravovať dlho," ironicky prednesiem, pričom si ruky prekrížim cez hruď a pobavene sa pozerám na jeho tvár, kde sa náhle objavuje zamračenie.