Opatrne odomykám dvere od bytu. Stále dúfam, že aspoň Leven bude spať, aby som nikomu nemusela vysvetľovať, čo sa mi včera stalo. Potichu vojdem do chodby a vyzujem sa, pričom kabelku pokladám na zem.
,,Cayenne?" Zrazu sa ozve Levenin hlas, podíde ku mne, vyzerá vystrašene. ,,Pane bože, Cayenne, nevieš si predstaviť ako som sa o teba bála. Kde si bola doteraz, so Zaynom? Nemohla si sa nám ozvať skôr? Skoro sme s Harrym a Lousiom umreli od strachu. Si v poriadku? Neurobili ti tí muži včera nič? Je mi to tak ľúto. Je to moja vina, nemal som chcieť, aby si tam so mnou šla. Keby si ostala doma, nič z toho by sa nestalo," jej oči sú červené od plaču, objíme ma tak pevne, že sa mám problém nadýchnuť. Som zmätená z toho, čo hovorí. Ako je možné, že o všetko už vie?
,,Odkiaľ to všetko vieš?" Zmätene prehovorím a vďaka jej otázkam na včerajšok, vo svojom vnútri zase začínam pociťovať úzkosť.
,,Cayenne, najskôr mi, prosím povedz, či si v poriadku," nalieha na mňa Leven.
,,Už som v poriadku. Vybil sa mi telefón, nemala som sa ako ozvať. Áno bola som doteraz so Zaynom," odpoviem jej na jej predošlé otázky, čo najrýchlejšie, a to hlavne preto, aby mi ona odpovedal na moju otázku.
,,Ach, to som rada, že ti nič nie je. Ešteže Zayn prišiel včas a zabránil tomu, aby ti ublížili. Je mi to tak ľúto, mala som tam s tebou byť," stále dokola opakuje a vedie ma za ruku do kuchyne.
,,Všetko v poriadku?" Harry sa okamžite pýta, myslela som, že bude riešiť to ako som sa bozkávala so Zaynom, ale zajvne to nepovažuje za podstatné. Pribehne ku mne a chytí ma za ruky začne ich kontrolovať ako keby sa bál, že tam nájde modriny. ,,Neublížili ti? Neudreli ťa? Pamätáš si ich, prisahám, že ich zabijem. A aj Leven s Louisom za to, že ťa nechali samú, najmä Leven," škaredo na Leven pozrie, čo sa mi samozrejme nepáči. Louis bol ten, čo ma tam nechal.
,,Nie neublížili mi, Zayn prišiel včas. Neviem, čo by sa stalo keby neprišiel, naozaj som sa veľmi bála," začnú sa mi tlačiť do očí slzy od strachu, ktorý som včera večer pociťovala.
Harry si ma privinie do náručia a silno ma objíme. ,,Šš, neplač, už ťa nikdy nikde samú nepustím. Som hlupák, keby som ťa neprovokoval, ostala by si doma a toto by sa nestalo," obviňuje sa aj keď úprimne Harry ma na tom najmenší podiel viny. Predsa len, bol to Louis, ktorý odišiel s nejakou náhodu dievčinou a ani sa mi neozval.
,,Nie je to tvoja vina, Harry, nie je to nikoho vina. Keby ma tam Louis nenechal samú, nemuselo sa to stať," poviem roztraseným hlasom. ,,Myslím, že som sa v ňom znova sklamala."
,,Louisova? Je to chyb Leven, bola stále s Niallom, volala si jej a ona sa neozvala. Louis resuscitoval jednu z roztlieskavačiek až dokým neprišla záchranka. Dostala epileptický záchvat a udrela sa do hlavy, jej kamarátka nevedela, čo má robiť tak, prišla za Louisom, aby ho poprosilo o pomoc, keďže je kapitán futbalového tímu. Nemohol ju tam nechať len tak. Ale Leven pri tebe mohla byť, som naozaj nahnevaný, že pri tebe nebola. Louis bol úplne zúfalý, keď ťa tam nenašiel. Hľadal ťa celé hodiny, volal ti, všetci sme ti volali. Volal Leven dokonca aj mne. Chceli sme zavolať políciu, no potom Nialla napadlo, že by si mohla byť so Zaynom. Preto za ním Louis zašiel a Zayn mu o všetkom, čo sa ti stalo povedal," Harry vyzerá stále rozrušene, rýchlo klipká očami, čím mi dáva najavo, že čaká na moju reakciu. Nedokážem vstrebať slová, ktoré povedal. Sadnem si na pohovku, pretože mám problém udržať rovnováhu.
Louis zachraňoval niekomu život, preto ma tam nechal samú. Nebol so žiadnym dievčaťom a neužíval si s ňou, zachraňoval jej život. Nemohol za to, že ma tam nechal samú, nebola to jeho chyba. Cítim sa hrozne, že som ho z toho obviňovala, pričom on ma hľadal a bál sa o mňa. Som z toho tak prekvapená, že si musím sadnúť, aby som sa upokojila.

VOUS LISEZ
Love Me Red
FanfictionBolo to naše pravidlo, pamätáš? Nikdy sa nezamilovať. Avšak cit, ktorý sme k sebe cítili, bol ako nákaza, rozširujúca sa zakaždým, keď sme sa jeden druhého dotkli. Nákaza, spájajúca sa s našou krvou, ktorá prúdila cez naše žily a nakoniec sa dosta...