Love Me Red

5.

On bude ten, ktorý ma donúti nasledovať môj oheň.

Cayenne White

,, Vôbec nevyzeráš drsne, keď sa chichotáš," vysmiala som ho, na čo z jeho pier prestal vychádzať ten najkrajší zvuk aký som kedy počula.

,,Čo tak zistiť ako vyzeráš pri chichotani ty?" Šibalským hlasom povedal a bez toho, aby ma akokoľvek upozornil na svoje činy, priložil svoje ruky na moje telo a začal ma štekliť. Smiech rinúci sa mi z úst, som nedokázala zastaviť a dokonca som ho nedokázala ani potlačiť, a tým ho aspoň trošku stíšiť, vypĺňal celú túto miestnosť.

,,Zayn, prestaň," kričala som a snažila som sa ho od seba nejako odtlačiť, ale bol príliš silný a neodbytný. ,,Musím skonštatovať, že ty tiež nevyzeráš drsne, keď sa chichotáš, keby ťa to náhodou zaujímalo," doberal si ma a so šteklením neprestal.

Chcela som mu niečo odvetiť na jeho detinskú poznámku, ktorá mala rovnaký obsah,ako tá moja poznámka smerovaná na neho, ale nemohla som sa ani poriadne nadýchnuť.

Zrazu prestal pravdepodobne videl vysilený výraz mojej tváre a zľutoval sa nado mnou.Konečne som sa dokázala slobodne nadýchnuť, vyčerpane som klipkala viečkami a užívala som si voľný príchod vzduchu dostávajúci sa do mojich pľúc.

,,Za tvoju detinskú poznámku ti zjem zmrzlinu, aby si vedela ako veľmi drsný som," vyhlásil šplhajúc sa po posteli vyššie, aby mohol získať polo-rostopenú zmrzlinu.

,,Drsné bolo to, že si ma skoro ušteklil k smrti a nie to, že mi zješ zmrzlinu, ktorá sa tak či tak už podobá na jogurt," môj hlas mal chladný nádych, avšak v očiach mi mohol vidieť iskričky radosti.

,,Ale prosím ťa stále žiješ a stále si drzá, takže ma z ničoho neobviňuj," pretočil hravo oči a lyžica ponorená v zmrzline sa zrazu ocitla v jeho ústach. Choval sa predo mnou ako malý chlapec aj napriek nespočetnému množstvu tetovaní a arogantnému postoju, ktorý prechovával. Zdalo sa mi ako keby ten svoj arogantný postoj na chvíľu zahodil a nechal mi nazrieť do jeho skutočného ja, skrytého pred ostatnými ľudmi. Bol tajomný a ja som vedela, že ak chcem zistiť všetky jeho tajomstvá, budem musieť byť trpezlivá .

,,Chováš sa ako malý chlapec," vyplazila som naňho jazyk a mysľou mi prebehli slová, ktoré mi povedala raz moja mama. Ak sa pred tebou muž bude správať ako malé dieťa, má v tebe vytvorenú dôveru.

Avšak bolo by odo mňa hlúpe myslieť si, že Zayn si za tak krátku dobu čo sa poznáme vo mne dokázala vybudovať dôveru. Moja mama mala často motivačné citáty, ktoré mali hĺbku, ale väčšinou mi v mojom živote nikdy žiadno nepomohli.

,, To kvôli tebe, nakazila si ma tým, nemal by som s tebou tráviť čas, neprospieva mi to," decko sa na mňa zamračil a ukázal na mňa lyžicou, čo ma nútilo rozosmiať sa.

,,Ľudia, ktorí sa nesprávajú ako malé deti skôr zomrú a ja chcem žiť ešte veľmi dlho. Musím toho stihnúť ešte veľa, naučiť sa po španielsky, začať boxovať, napísať knihu, precestovať svet, vmyslieť novú príchuť lentilky, je toho naozaj veľa," zúžila som oči a začala som v mysli do hĺbky skúmať moje sny a ciele, ktoré boli po odchode Louisa tak nejasné a nepodstatné. Obral ma o toľko času, zničil môj životný príbeh aj napriek tomu, že som si myslela, že môj život ide tým najlepším smerom. Po jeho odchode som si uvedomila, že môj život je súhrn chýb.

,,Myslím, že tá nová príchuť lentilky ma naozaj potenciál, to sa ti určite podarí. Normálne si ma inšpirovala zapíšem to do zoznamu svojich snov," snažil sa hovoriť vážnym tónom hlasu, no za každým slovom zlyhával a obohatil ma svojim smiechom.

,,Nesmej sa, ja to myslím vážne, je to môj detský sen a ja si ho splním," škaredom som sa naňho pozrela ako keby mi práve teraz zrútil všetky sny.

,,Dobre, dobre poslúchnem ťa, nechcem byť tvojou obeťou, keď sa naučíš boxovať," bránil sa svojimi rukami, ako moje oči sledovali ostré rysy jeho tváre pokryté miernym strniskom.

,,Určite by som ťa zmlátila k smrti."

,,O tom pochybuje pred pár rokmi som boxoval. Ak chceš môžem ťa naučiť základy, ale nikdy nebudeš lepšia než ja aj napriek tomu, že už dlhú dobu neboxujem," ubezpečil ma a náznak hravosti a postoja malého chlapca v jeho očiach zmizol. V jeho očiach prevládala hrubosť, nie som si istá či som si to len namýšľala, ale v tejto chvíli z neho šiel strach. Možno to bolo preto lebo som si pred očami predstavovala to ako svoj hnev vybíja do boxovacie vreca a po jeho tele kĺže množstvo malých kvapôčiek potu, čím sa ventiluje všetká jeho agresivita.

,,Prečo si prestal?" Spýtala som sa ho a snažila som sa zakryť obavy v mojom hlase. Bála som sa, že by mohol reagovať agresivne alebo odťažitom. Nedokázala som pochopiť prečo z neho mám taký pocit, ale na výzor aký mal on som nebola zvyknutá, a tak som vždy od neho očakávala to najhoršie, no on robil presný opak, prekvapoval ma jeho milým chovaním. Avšak nebola som si istá či ma aj v tomto prípade obohatí svojou kladnou reakciou, predsa len, pýtala som sa na niečo osobné.

,,S boxovaním som začal, keď som mal problém s ovládaním agresivity a hnevu,a keď som prišiel do takej fázy, že som si myslel, že ich dokážem ovládať bez toho, prestal som s tým," nezaujato pokrčil ramenami, ale ja som vedela, že tým len chcel zľahčiť to ako veľmi osobný ku mne bol. ,,Prečo chceš začať s boxovaním ty?" Doplnil vo chvíli, keď som mu chcela odpovedať na jeho až príliš osobné priznanie.

Na chvíľu som ostala premýšľať a presvedčila som samú seba, že si zaslúžilí vedieť pravý dôvod prečo s tým chcem začať, predsa aj on bol ku mne úprimný. Bolo by odo mňa nefér keby som sa ja zachovala inak.

,,Myslím, že mi to pomôže zistiť to kým som. Pomôže mi to prísť na to aký je môj životný príbeh. Akú rolu v tomto svete zohráva moja postava. Mám pocit, že potom čo sa stalo s Louisom sa mi všetko zrútilo a môj životný príbeh skončil tým najhorším koncom aký som si predstavovala," moje oči boli zatvorené, pričom moje telo ležalo na posteli. Cítila som sa uvoľnene aj napriek tomu, že som sa zdôverila Zaynovi s niečím, s čím som sa ešte nikomu nikdy nezdôverila.

,,Si príliš mladá na to, aby si žila svoj životný príbeh. Život každého z nás je poskladaný z desiatok príbehov, a len my sami musíme prísť na to, ktorý príbeh je pre nás ten životný."

Nechápala som to, nechápala som ako jeho slová mohli mať takú hĺbku.Bol liek pre moju dušu a myslím, že dokonca aj on sám si tento fakt uvedomoval.

,,No mohli by sme túto noc stráviť hlbokým rozprávaním o svojich životoch, ale pravda je taká, že som sem za tebou prišiel preto, aby som ťa zobral na prvú uvítaciu párty domu bratstva, kde ma včera spolu s Niallom prijali. A keďže tam bude aj Louis, myslím si, že by si mu mala ukázať to, že tvoj život bez neho je lepší. Takže len tak náhodou keby si chcela protestovať, tak ti to prikazuje a neprijímam žiaden tvoje námietky," samoľúbo sa na mňa usmial, pričom som mohla v jeho očiach zahliadnuť očakávanie z mojej odpovede, ktorej som si ani ja sama nebola úplne istá.

,,Nemyslím si, že je to dobrý nápad," nakoniec som priznala s neistotou vpísanou na mojej tvári.

,,Nezáleží na tom čo si myslíš ty, zaleží na tom čo si myslím ja."

,,J-a, mám strach, určite tam budem sama alebo-," nestihla som dopovedať, keďže som bola prerušená Zaynovým hlasom.

,,Nebudeš tam sama, budem tam stále s tebou a nikoho iného si ani len nevšimne. Môžem ti to sľúbiť, stačí keď mi budeš veriť, to je všetko čo musíš spraviť."