Pohľad Vicky:
Cesta s mamou bola tichá. Nie že by som s ňou nemala o čom sa rozprávať, ale nemala som náladu sa na ňu ani pozrieť. Na chvíľu som aj zabudla prečo som sa na ňu nahnevala, no potom mi došlo že mi klamala že kto je môj biologický otec. Možno keby Lee neprišiel do mesta tak by som ta nedozvedela nikdy.
,,Prečo si so mnou išla?'' Opýtala sa do ticha mama. Ja som sa na ňu s nechápavým výrazom pozrela a opýtala sa:
,,Čo?''
,,Prečo si so mnou išla? Viem že by sa svojich kamarátov takto nenechala. Bez kamarátky, čo ich dala dokopy. Bez dcéry, ktorú ani nevedel že mal. Bez alfy, čo by im mala pomôcť vždy a mala by byť pri nich.''
,,Odkiaľ to všetko vieš?''
,,Nie som taká hlúpa ako si myslíš.'' Povedala mi ,,Viem s kým som ťa mala. A to že si alfa viem od Lizzie.''
,,Keď vieš s kým si ma mala, prečo si mi nikdy nepovedala že chlap ktorému som hovorila oci, nie je môj biologický otec?'' Odfrkla som ,,A Elizabeth nemala právo ti nič povedať. Vieš, keby som chcela, poviem ti to sama.''
,,Keď si na mňa naštvaná, prečo si so mnou prišla?''
,,Potrebujem niečo.'' Povedala som a potom už bolo ticho.
Prišli sme pred dom a vystúpili z auta. Počas toho ako sme vchádzali do domu, tak sme ani jedna neprehovorili. Teda až pokiaľ som nezacítila prítomnosť neznámej a nadprirodzenej osoby.
,,Mohla by som sa pozrieť na toho chlapca?'' Opýtala som sa.
Mama sa na mňa pozrela a povedala: ,,Nie. Choď sa najprv pobaliť.''
Prikývla som a upírskou rýchlosťou som vybehla do izby. Prišla som do izby a spomenula si, že som v nej už skoro mesiac nebola. Bola tak ako som ju nechala, teda až na zásobu krvi. Predpokladám že ju vypila Elizabeth.
Začala som sa baliť a rozmýšľala či budem bývať na chate, alebo sa spýtam Leeho či by mi nepomohlo niečo nájsť, pretože s mamou určite preč nepôjdem.
Chvíľu som sa ešte balila, ale potom som započula ako keby zašepkal moje meno: ,,Victoria.''
Ten hlas som poznala. Bol to Lee.
,,Moja izba.'' Zamrmlala som si popod nos.
O ani nie päť sekúnd, bol pri mne Lee.
,,Čau.'' Pozdravila som sa mu.
,,No ahoj! To si mi nemohla zavolať ty, ale Max?'' Zašepkal s miernym hnevom v hlase.
,,Prečo šepkáš? Mama je hluchá.'' Oznámila som mu ,,A Max ti zavolal preto, pretože keby som ti zavolala ja, mama by niečo zistila.''
,,Aha.'' Zamrmlal. Ja som nad ním len pretočila očami. Idiot.
,,Mama sa chce odsťahovať.'' Povedala som do ničoho.
Lee sa zamračil a opýtal sa: ,,A ty sa chceš odťahovať tiež?''
,,Čože? Nie! Mám tu svorku. Ktorý sú moji kamaráti.'' Povedala som a potom dodala tichším hlasom ,,A si tu aj ty.''
Lee si ma vtiahol do objatia, čo ma trošku zarazilo, ale potom som mu objatie opätovala.
,,Keď sa nechceš odsťahovať, môžeš bývať u mňa. Teda keď chceš.'' Povedal Lee nervózne.
,,Rada.'' Usmiala som sa naňho a počula som ako si vydýchol ,,Ale teraz musíme ísť oslobodiť Thimothyho. Teda pokiaľ to je on.''
Lee prikývol a naznačila som mu nech počká v mojej izbe a počúva. Ja som zišla dolu a vošla som do kuchyne.
,,Mami?'' Opýtala som sa.
,,Už si zbalená?'' Prikývla som ,,Fajn vyrážame.''
,,Nie počkaj. Čo ten chlapec?''
,,Preňho príde Elizabeth, mi musíme už ísť.'' Povedala a ťahala ma za ruku.
,,Chcem ho len skontrolovať.'' Povedala som ,,Prosím!''
Mama zaváhala ale nakoniec prikývla.
Odomkla dvere do pivnice a vošli sme tam. Keď sme prišli do pivnice, uvidela som malého chlapca, ktorý sa podobal na Leeho. Teda až na jeho vlasy. Tie mal tmavo hnedé. Sedel oproti stene a žmolil si ruky. Vôbec si neviem predstaviť, čo si s mojou sestrou vytrpel. A čo by ho ešte čakalo. Vedel že sme prišli, predsa je to upír, ale nevenoval nám pozornosť.
Pozrela som sa na mamu a kývla jej hlavou že má ísť naspäť do jedálne. Ako som jej povedala, alebo skôr naznačila, tak tak aj spravila.
Čupla som si vedľa neho a s úsmevom povedala: ,,Som Victoria Cliff. Alebo Levis. Hovor mi ako chceš.''
Keď som povedala druhé priezvisko, teoreticky som mu ani neklamala, keďže je Lee môj biologický otec.
On, aj keď som povedala moje druhé priezvisko nereagoval. Ale bolo vidieť že ho to zaskočilo.
,,Chcem ti pomôcť. Nie som ako moja sestra. Ak mi povieš tvoje meno, môžem ti pomôcť.''
Keď sa na mňa konečne pozrel tak som mu ukázala moje oči alfy, aby vedel že mi môže dôverovať.
Vyvalil oči, pretože asi nečakal že budem alfa, a povedal: ,,Thimothy Levis.''
,,Teší ma.'' Podala som mu ruku ktorou rýchlo potriasol.
,,Podobáš sa na moju sestru.'' Povedal.
,,Fakt? A ako sa volá?'' Opýtala som sa ho, ale neuvedomila som si že so použila prítomný čas, aj keď viem že je mŕtva.
,,Volala sa Victoire.'' Povedal smutným hlasom. Uvedomila som si že máme podobné mená. Je možné že moja mama ma pomenovala po Leeho sestre?
,,Prepáč.'' Povedala som a on len prikývol. ,,Lee môžeš tu prísť.'' Povedala som potom ako som si spomenula že tu je.
Thimothyho oči sa rozjasnili keď som spomenula Leeho meno. Lee pribehol s upírskou rýchlosťou a hneď objal Thimothyho.
Chvíľu som tam len tak stála a potom povedala: ,,Nechcem rušiť túto rodinnú chvíľku ale potrebujem aby Lee nejak prehovoril moju mamu.''
Oni sa na mňa otočili a potom Lee roztrhol reťaze v ktorých bol Thimothy pripútaní. Thimothy ich nemohol roztrhnúť, pretože boli potreté všetkými rastlinami a bylinkami, čo škodia upírom.
,,Fajn. A čo jej mám povedať?'' Opýtal sa ma Lee. Ja som len pretočila očami a pokúšala sa vymyslieť čo povedať mame.
YOU ARE READING
Bad Blood
WerewolfVictoria Cliff je pravý hybrid. Neznáša jedného chlapca v škole no zmení sa to? Čo keď príde do mesta aj niekto nový no ale takisto dosť dobre známy? Pomôžu jej jej kamaráti? Čo keď sa ten hrozný chlapec ktorého neznáša do nej zamiluje? Zamiluje sa...