Bad Blood

Part 22

Pohľad Michaela:

,,Viete o tom že na nás budú divne pozerať keď vystúpime z auta?'' Opýtal sa Grey keď sme zastali pred školou.

,,Tak to bude malér. Nikto nechce vidieť kapitána basketbalového tímu s ľuďmi o ktorých polovica školy ani nevie že existuje.'' Povedal výsmešne Max. Vicky sa zasmiala.

,,Ha-ha-ha. Ste veľmi vtipný. Skoro by som zabudol. Dnes mám tréning. Počkáte na mňa?'' Opýtal som sa.

,,Nie.'' povedala Vicky a odišla. Z auta vyšli aj Grey a Max. Nakoniec som vyšiel aj ja.

Pri aute stáli Max, Vicky a Grey a vyškierali sa. Najprv som nechápal ale potom som uvidel ako skoro všetci žiaci idú do školy.

,,No ideš.'' Ozvala sa Vicky. Prikývol som.

Aj keď som kapitán basketbalového tímu a jeden z najpopulárnejších chlapcov v škole. Ale toľko ľudí na mňa ešte nepozeralo. Ani na zápase nie.

Už sme boli skoro pri vchode ale uvidel som niekoho koho som vidieť nechcel.

,,Ahoj Mikey. Čo tu robíš s nimi?'' Pricupitala k nám Ciara.

,,Ako tak pozerám. Asi by sme Vás tu mali nechať samých.'' Povedala Vicky. Chcela odísť ale Ciara si ju odtiahla na kraj.

Pohľad Vicky:

Ciara si ma odtiahla na bok.

,,Nehovorila som ti že sa do neho máš držať ďalej?'' Opýtala sa ma. Pretočila som očami a otočila sa.

,,Po prvé, ja som mu nehovorila že sa má snami baviť. Po druhé, nerozišli ste sa náhodou?''

,,Máme len pauzu.''

,,Hej, jasné. A po tretie, mne nikto rozkazovať nebude.'' Dopovedala som a odišla za chlapcami.

,,To je pi-'' Max nedokončil vetu.

,,Max!'' Buchol ho po hlave Grey. Musela som sa nad tým zasmiať. Niekedy mi pripadá, že Grey je taká mamka našej ''svorky ''.

,,Mikey.'' Čo tá zase chce? ,, Prosím môžeme sa porozprávať?'' Zaklipkala jej obrovskými mihalnicami. Nie je jej to nepríjemné?

,,Neviem.'' Povedal Michael a pozrel sa na mňa.

,,Čo sa na mňa pozeráš?'' Povedala som a odkráčala k mojej skrinke.

Vybrali sme si knihy na hodinu a šli na Angličtinu.

Po chvíli do triedy vstúpil riaditeľ. Chudák musel tu prísť hneď po splne. ,,Deti, predstavujem Vám vašich dvoch nových žiakov. Joseph a Henry.'' Boli sme prekvapený. No ja určite.

,,Môžete si sadnúť k Victorii a Ciare.'' Povedala učiteľka. Na angličtine som sedela sama. Až doteraz. Henry si sadol ku mne a chudák Joseph ku Ciare. Za mnou sedel Max a vedľa neho Grey.

,,Ahoj, som Henry.'' Predstavil sa mi a podal mi ruku. Ja som to už vedela ale on si ma pamätať nemohol pretože som bola premenená.

,,Vicky.'' Usmiala som sa a ruku prijala. Potriasla som ňou len krátko. Aby náhodou niečo nezistil.

Celú hodinu nám učiteľka rozprávala o tom, ako bude stráviť Vianoce, že jej treba napiecť všelijaké koláče. Jediné koláče ktorý som si zapamätala boli medvedie labky a perníky. Som ale rada že mi pripomenula že musím nakúpiť darčeky na Vianoce, pretože som si to ako vždy nechala na poslednú chvíľu.

Zazvonilo na prestávku a mňa si učiteľka pritiahla na stranu.

,,Deje sa niečo?'' Opýtala som sa jej.

,,Nie, len máš ísť za riaditeľom. Niečo od teba potrebuje.'' Povedala a ja som sa pobrala za riaditeľom.

Zaklopala som a vstúpila dnu.

,,Vicky poď ďalej. Potrebujem aby si dala pozor na tých nových. Sú to upíri.''

,,Viem smrdia na kilometre. A už som ich stretla ale bola som vo vlčej podobe.''

,,Dobre. Ja som ťa len chcel poprosiť. Keby niečo bolo podozrivé povedz mi to.''

,,Pán riaditeľ. Moji priatelia sú čarodejnice a vlkolak, moja sestra je upír, ja som jeden z najsilnejších stvorení a našla nás banshee, takže sa o to viem postarať. Dovidenia.'' Povedala som a odišla.

+++

Na obede sme sedeli na rovnakom mieste ako vždy, pri okne. Sedeli sme tam a zrazu si k nám prisadol Michael.

,,Nemal by si sedieť pri basketbalovom tíme?'' Opýtala som sa ho.

,,Idem. Len som sa chcel opýtať či na mňa počkáte. Dnes mám tréning.'' Oznámil Michael.

,,Bude to nápadné. Tí upíri Joseph a Henry sú v škole. A vedia že len ty a Grey ste nadprirodzený. Ja a Max sme boli vo vlčej podobe a kryli sme pach. Takže o nás nevedia.'' Povedala som mu.

,,Ja na teba počkám. '' Ozval sa Grey. Michael sa mu poďakoval a s úsmevom odišiel.

,,Tak fajn. Ja potrebujem ešte nakúpiť darčeky takže už pôjdem. Max ideš so mnou?''

,,Jasné. Čau Grey .'' Povedal a odišli sme.

S Maxom sme nakúpili darčeky. Nekupovali sme nič drahé. Boli sme aj v kníhkupectve a tam som našla knihu 'Ako nebyť otravný'. Musela som ju kúpiť Michaelovi. Možno si z nej zoberie príklad. Ale nepočítala som že to bude čítať, len mi to prišlo vtipné. Potom sme šli ku mne domov, pretože som si šla zobrať nejaké oblečenie.

Prišli sme do obývačky a povedala som, ,,Mami, prišla som si pre nejaké obleč-'' zasekla som sa pretože som tam uvidela hybrida, Josepha a Henryho. Nechápala som čo tu robia. Max stál pri mne.

,,Ahoj, dobre že si prišla. Toto je Lee Lewis môj starý priateľ,'' Ukázala na ryšavého hybrida a mne sa zastavilo srdce. ,,Henry a Joseph.'' Henry sa usmial.

,,Dobrý.'' Pozdravila som sa.

Pohľad Leeho:

Až potom som si uvedomil že poznám Elizabeth matku. Niekedy som s ňou chodil, ale nevedela že som hybrid. Prišli sme tam o povedali o Elizabeth a o tom čo urobila. Chceli sme vedieť či nevie kde by mohla byť. Vedela len o tom že jej druhá dcéra sa s ňou stretla a to je všetko. Povedala že tu môžeme počkať na jej druhú dcéru že by nám mohla povedať niečo viac.

O chvíľu prišlo do obývačky ryšavé dievča a hnedovlasý chlapec. Tí dvaja sa až veľmi podobali na tých vlkolakov v lese. Bolo zvláštne. Nehovoril ten čierny vlk náhodou že nepozná Elizabeth Cliff. Začal som ale hrať ich hru.

,,Som Lee. Teší ma.'' Povedal som a podal jej ruku. Ruku ale neprijala, len sa usmiala.

,,Prepáčte ale už budeme musieť ísť. Alex nás už čaká.'' Povedalo ryšavé dievča.

,,A kde máte Greya?'' Povedala Emma (Mama Vicky).

,,Čakal na-'' Udrel červenovlásku do boku chlapec, ,,Na niekoho.'' povedala a pokúsila sa odísť.

,,Počkaj.'' Zastavila ju Emma ,,Lee sa chce porozprávať o Liz. Nevieš náhodou a nej?''

,,Nie.''

,,A nebola za tebou?''

,,Bola ale sme sa pohádali.''

,,Prečo?'' Opýtal sa Henry.

,,Pretože to je Elizabeth.'' Povedal hnedovlasý chlapec a odišli do nejakej izby.

,,Môžem použiť toaletu?'' Opýtal som sa. Emma prikývla a ja som šiel do izby odkiaľ som počul hlasy.

Otvoril som dvere a opýtal sa ,,Ako to že viete zakrývať pach?''

Dúfam že sa Vám nová časť páčila. Je dlhšia ale dúfam že to nevadí.

Vaša autorka Saja