Hockey sis (SK)

20.- Annabelle

Keďže ja som nedočkavý človek, prvá som vbehla do "kinosály". Úplnou náhodou som si sadla na sedačku, ktorá bola vyhradená pre nás. Možno to nebola náhoda, ale Martin, ktorý vie, kde rada sedávam.  Odmietala som sa posunúť.  Peťa musela ísť ďalej. Sadla si o tri sedačky ďalej, Maťo automaticky vedľa nej. Ani si neuvedomil, že nechal voľné miesto pri mne. Miesto pre Robka, ktorý si tam aj sadol. Medzi mňa a Maťa. Konečne skončili tie sprosté reklamy a začal sa horor. Nie je to môj obľúbený žáner, ale nesťažujem sa. Po pár minútach, prišla ta scéna, keď mi prekrvilo celé telo. Ktosi zabil susedov a na okno striekne krv. Neskutočne som sa zľakla. Tlak 200 na 300. Nemám tušenia či je to vysoký tlak, ale rada to tak prezentujem.  Všimol si to aj Robko, no len sa na mňa usmial. Mohlo to byť niekde v polovici filmu, keď som Robkovi tíško zašepkala do ucha. "Môžem ťa chytiť za ruku." určite mu došlo, že je to strach čo ho chce držať za ruku, a tak mi ju podal. A až do konca filmu ju napustil. Stále nerozumiem či mi šibalo či čo som to vystrájala. A čo sa týka Martina a Petry..... kto vie či vôbec vnímali film. 

Keď to skončilo a rozsvietili sa svetlá bola som natrepaná na operadle na ruky. Robo sa tváril, že by uvítal dvojsedačku. Zrejme mu to nevadilo, keď si ma držal okolo pása a ja som sa skrývala - pri "strašidelných " scénach - do jeho bundy. Pekne krásne sme vyšli z kinosály a Maťo sa pozrel oproti na druhú kinosálu. O 5 min. tam mala ísť Jessabell. Spýtal sa, že či ideme, ale na moju reakciu nečakal. Robo s Peťou vraveli že "Jasné". A tak sa môj drahý bro rozbehol plnou silou vpred a kúpil lístky. Potom odišiel na WC a Peťa nám všetkým išla pre colu. Ostali sme tam len my dvaja. Prv sme sa dívali do blba a potom sa ten hnusák otočil a kamsi si veselo vykračoval. Ale ja dobre poznám tieto jeho hry. Rozbehla som sa za ním. Postavila som sa pred neho a vytiahla sa na špičky. "Kam zase cválaš ?" spýtala som sa ho. "Len na WC" povedal povýšenecky. Ou. Trapka lvl perfect. S brutálnym pocker facesom som klesla na rovnú podlahu a išla naspäť. Tak toto asi nebola hra.... ale bola ten blázonko ma dobehol a objal okolo pása zo zadu. A ja som mu vážne verila, že to nie je hra, že ozaj ide na WC. Usmiala som sa, ale potom som nahodila vážny výraz a otočila sa k nemu. Spýtal sa "Ľúbiš ma ?" "Milujem ťa." odpovedala som s úsmevom. Sklonil hlavu, dal mi jemný božtek. 

Musela som sa odtrhnúť. Večné bozkávanie nám nerobí dobre. Potiahla som Roba a išli sme k Petre a Maťovi. Podal mi lístok. Celkom som nechápala. "Čo je ? Ste spolu, tak spolu aj seďte." zasmial sa Martin. Pol dňa. Toľko mu trvalo kým si na Roba zvykol. A tak veľmi si to nechcel pripustiť.