Hockey sis (SK)

17.- Posral to...

Prvé ránko v Toronte. Myslím, že dnes majú chalani voľno. Aj by som s nimi strávila deň, ale doboha, vrátiť sa k môjmu bratovi ? Včera mal riadny výkyv. Zaujímalo by ma či Petra došla na hotel alebo ostala niekde na pól cesty. Úplne ju zmagoril, chuderku.  Moment! Kto mi to potiahol perinu ?! Ešte v živote som takto nevyletela z postele. Ani som tak nevrieskala, myslím. 

Stála som pri kresle. Pozrel sa na mňa, snažil sa rozlepiť oči. A keď ich rozlepil začali sme sa na seba pozerať strašne vyplašene. "Môžeš mi objasniť... prečo som spal v tvojej posteli?" pýtal sa. "Ja.....ja neviem." odpovedala som. "No ja asi viem prečo.." vravel postavil sa z postele a prišiel ku mne. Mala som pocit, že ak zdvihnem pohľad a pozriem sa mu do oči, zhorí mi srdce. Prinútil ma, musela som sa mu dobrovoľne pozrieť do očí. "Preto.." povedal a chcel ma pobozkať, no zazvonil mi mobil. Bolo to také nečakané, že som od zľaknutia  podskočila. Robo sa len zachechtal. Jemne som do neho strkla a išla si pre mobil. "Čo chceš ?" znechutene som zdvihla mobil, na displeji totiž písalo "Réwayko".

"Kde do pekla si ? A Robo ?" nahnevane hovoril Martin. Zapla som reproduktor, aby počul aj Robo. Obaja sme stískali pery, aby sme nerehotali ako postihnutí. 

"Eheeem, tak vieš čo bolo by fajn keby Peťa chodila spať domov, inak sa mám dobre. Teda výborne, ani si nevieš predstaviť, čo tu v noci bolo a čo sa tu udialo." Uťahovala som si z neho.

"Peťa nech ťa netrápi a čože ? Barbara, spamätaj sa. Čo ste robili ?"

"Vážne to chceš počuť ?" snažila som sa zakryť smiech.

"Prestaň, veď ma zabije." šepkal mi Robko.

"Barbara, o chvíľu som tam." kričal.

"Kde tam ? Tam už len z princípu nepôjdeš. A keď sa dovalíš už tu nebudem."

"Drahá, mám za tebe odpovědnost. Budeš poslouchat. A opovážiš se skrývat, i ten tvůj frajer dostane." Asi som to prepískla. Strata času pri hádaní sa s ním. Radšej som ho zrušila.

"Prehnala si to." povedal mi Robko smutne. "Len som dobrá sestra a vraciam mu čo mi dal."  Robko len pokrútil hlavou a znova pristúpil ku mne. Silno si ma chytil okolo pása a usmieval sa. "Tak vypadni na hotel, počul si nie ? Chce ťa zabiť, teda aj mňa." povedala som. Hneď ma pustil, obul sa a otváral dvere. Chytila som ho za ruku "Ozvy sa!" usmiala som sa a nechala ho odísť. Zamkla som za ním a išla do sprchy, niečo som na seba hodila a zavolala na recepciu, nech mi prinesú raňajky. No a kým som čakala na ne, začala som si vybaľovať kufor. A práve v momente, keď som v izbe mala najväčší bordel, niekto zaklopal na dvere. "Konečne vole, som hladná." 

Barbara si myslela, že prišli raňajky a išla otvoriť. No za dverami stál jej brat. Bol veľmi nahnevaný a kričal. Barbara bola strašne prestrašená. Ešte nikdy ho takého nevidela. Len čo vkročil do bytu, prehľadal každý kútik. Hľadal Lantošiho. Barbara bola presvedčená, že ak by tam bol začala by sa bitka. Keď ho nenašiel, pýtal sa Barbary, čo sa udialo. Tvrdohlavá Barbara mu začala odvrávať a stále si robila srandu. No Martin sa neudržal a strelil jej facku. Barbara padla na riť a držala si líce.

"Ale veď nič sa neudialo. Nič s ním nemám  ...." rozvzlikane som mu začala vysvetľovať. Keď si ma konečne vypočul sadol si na posteľ a chytil sa za hlavu. "Barka... ani nevieš ako som sa bál. Ako som sa zľakol, že ti niečo urobil, že ti ublížil. Moja sestra, moja zodpovednosť. Nemôžeš mi to robiť." zrazu sa postavil z postele a kľakol si ku mne na podlahu. Keby som sa tak veľmi nebála, že mi zase jednu strelí, aj by som sa spýtala či pozeral priveľa The 100. Zavrela som oči. Neudrel ma, len mi odtiahol ruku z líca. "Prosím.. prosím, prosím. Prepáč mi to.. Ja som nechcel.. Ja som nevedel.. Barbara pozri." vyzval ma. Pomaly som otvorila oči. "Nechcel som." "Nechcel si mi ublížiť ? Hlavne, že si ma chcel ochrániť pred ním, lebo si si myslel, že mi ublíži. On, človek oveľa lepší ako ty. Nikto mi nikdy neublíži tak ako ty." hovorila som potichu, ale naštvaným tónom.