Hockey sis (SK)

25.-Kto to kedy videl ?!

Pôvodný plán bol, že pôjdeme do izby a budeme čakať na Martina. No nakoniec sme si to rozmysleli a utiekli z hotela. Bola som neskutočne hladná, tak sme zašli za roh do nejakej rýchlo-obslužnej poloreštiky. Keď sme sa obaja najedli, stopli sme nejaký taxík a dali sa odviesť až do hotela kde sú ubytovaní hokejisti. Išli sme na Robkovu izbu, bol tam Samko a niekto v sprche. Robko sa hneď zvalil na svoju posteľ tak som sa hodila na neho. Samo vypleštil oči, zdvihol ruky nad hlavu a chcel odísť no medzi dverami sa otočil a opýtal "A pána kapitána kde máme ? Po obede máme tréning. A tá jeho sexy frajerka ?" Robo úplne otrávený a ja vysmiata ako rajčina sme na neho skríkli "Vypadni." Vzdal sa a odišiel.

"Ozaj si si dával pozor ?" spýtala som sa ho. "Áno, miláčik. Ver mi!" "Verím ti." povedala som, odtiahla som sa od neho a dala mu pusu. A zrazu sa z kúpeľne vyrútil Koyš. Ja som zase umierala od smiechu, až som musela strčiť hlavu do vankúša ako pštros do piesku. Robik zase znechutene povedal "Paťo mohol by si vypadnúť ?" a Paťo mu nato odvrkol "Nemám padák... a čo všetkých vyhadzuješ ? Choď si užívať radovánky inam." Tak z toho som už fakt nemohla. Pre istotu som radšej začala bozkávať Lantika, lebo ten by sa ihneď pustil do bitky, alebo prezradil niečo, čo by potom ľutoval. No potom sa Robko odtiahol a zakryl mi oči. "Čo stváraš ?" pýtala som sa. "Paťo sa prezlieka... bez hanby priamo tu."

Keď mi Robko konečne odkryl oči, bol vhodný čas ísť na obed. Tak som mu vravela, že ho odprevadím - aby sa môj chlapček náhodou nestratil - a pôjdem na "môj" hotel. Súhlasil. No keď sme sa lúčili, dlhými a nekonečnými bozkami na chodbe sa objavil môj brat. Pozreli sme sa na neho. Ešte že tam boli ľudia. Vážne, nikdy v živote som sa tak nenasmiala. Maťo len sklopil zrak a pokračoval v ceste.

Keď som došla na hotel a zjedla môj obed išla som za Peťou. Len som sa na ňu pozrela a už som sa smiala.... a potom sa rehotala aj ona. Sadla som si k nej na posteľ, už mala poriadok a vyzerala k svetu a čakala až spustí. Mohla som si myslieť. Začala mi opisovať včerajšiu noc. No musela som ju stopnúť inak by som asi hodila šabľu. No o tom čo bolo u nás som ani necekla. Ale pýtala sa.... "Čo... išla som na hotel, dala si sprchu a išla spať. Ráno som chcela ísť za tebou na izbu, či si prišla a na schodoch som stretla Roba, že hľadá Martina." "Aha."Berte si príklad od profesionálnej klamárky. Proste uverí mi aj keby som jej vravela, že globálne otepľovanie spôsobujú ľadové medvede. 

Nudili sme sa, tak sme si robili selfie a ohadzovali sa vankúšmi. A potom sme sa išli pripraviť na zápas. Celú hodinu sme si vyberali oblečenie. A potom rýchlo utekali na štadión.

"Dnes budeme mať na krku medailu!!" "Tomu ver mojko." vyhlasovali sme cestou.

----------------------------------------------------------

"*Ako to, že nás nepustíte? Ako vám mám vysvetliť, že sme V.I.P. ?" naťahovala som sa s tým típkom, čo nás nechcel  pustiť na tribúnu.

"Aha spasiteľ ide!" všimla som si, že sa k nám blíži Paľko. Bez slova podal tomu dilinovi lístky, on si ich očekoval a konečne nás pustil.

"Milujem ťa." pošepkala som Paľovi. S úškrnom odišiel do šatne.