Hockey sis (SK)

35.- My birthday

Celý týždeň som plánovala moju oslavu 18. narodenín. Ja a moji best friends. Petra, Eliška a Lydia. Nerozumiem, prečo neboli tak kreatívne aj pred tým. Všetky vzťahy však naštrbovala dráma medzi Petrou a Lydiou. Odkedy Martin nechodí s Peťou, Lydia od neho čosi očakáva. Moje nervy, niekedy po sebe tie dve hádžu také pohľady, až čakám, že na seba skočia a budú si trhať vlasy.  Martin sa u nás objavuje často a ták máme dom rozdelený a okrem mňa sa s Pekľanskými moc nikto z mojej rodiny nebaví. 

Jediný pohodák, ktorý to so mnou ťahá už mesiace je Teo. Bože, kde by som sa bez neho dostala. Môžem sa umárať šesť dní s babami, ktoré sa inú pozabíjať, keď mi stačí jedna noc s ním, a párty je vyriešená ?! 

Mama bola kdesi na služobke a ocko na Slovensku. Oslavovala som len s mojimi najbližšími. Spolužiaci, moja Réway crew, moji bratia a sestry. Peťuľa sa na poslednú chvíľu rozhodla, že ona na tej párty nebude, kým tam bude Lydia a Martin. To som nemohla dovoliť a pól storočia som ju prehovárala, aby zliezla k nám. Podľahla, nachystala sa a prišla.

Peťa tancovala so Šimonom. Ja som sa motala pri Danovi a Lydia bola takmer nalepená na Martinovi. Skoro ma šlak trafil. Profesionálnymi výhovorkami som Martina odtiahla nabok a poriadne ho zjazdila za jeho správanie. To som robiť asi nemala, pretože sa riadne napajedil. Našu drsnú hádku prekazila Eliška. Dotiahla tú najúžasnejšiu tortu ever. Bola som uchvátená. Zdobili ju miniatúra trofeje z Toronta a zopár hokejistov z výberu. Až sa mi od radosti chcelo kričať. S Teom sme sfúkli sviečky a niečo veľmi tajné si želali. A potom sa každý zmenil na Džina. 

Ráno má sprevádzala bolesť hlavy. Nikoho u nás už nebolo. Iba moja partička. Bratia a sestry. Znie to fakt hrozne. Všetci ešte dospávali. Ja som sa odhodlala vstať a keďže Lydia v mojej izbe nebola išla som hneď za bratom. Vojdem dnu a vidím, že v posteli neni sám. Vyrazilo mi dych. Kto by tam čakal Petru ?!!!!!! Usmiala som sa a začala cúvať. Ja nešika som sa potkla asi o rovnú zem a zobudila Martina. Nahodila som rýchle tempo chôdze a bežala dole. Stála tam Eliška s jemným úsmevom. "Ono to vážne vyšlo ? Dano je v posteli s Lydiou?" "Jo." povedala natešene. "A Martin s Peťou." dodala som. Všimla som si podnos v obývačke no po torte nebolo ani stopy.  Kde zmisla ? Eliška mi hodila jej mobil. Boli tam fotky z večera. A potom tam bol screen  môjho isntagramu. 

Vzala som si svoj mobil a išla sa uistiť, že som to tam nedala. Fotka marcipánové Lantošiho tam bola aj s popisom: "Konečne ťa môžem zjesť @robertlantosi " A komentáre ? 

R: Pochuť si na mne miláčik

Ja: Hmm si úžasný, trochu tvrdý ale už som ťa zvlhčila slinami

R: Múdre dievča

Ja: :)

R: ;) <3

Okamžite som ti vymazala. Stačí mi spiť sa a už parádne vyhráva v hlave. Preboha. Prečo mi v tom Teo nezabránil ? Stačilo si na neho spomenúť a objavil sa v kuchyni. Zničene som sa na neho pozrela. "Ja viem. Už si to odstránila. Nebol som tu, aby som ťa poučil." "Kde si bol ?" "Teraz ? V supermarkete po zeleninu." "Teo..." "Eliška.... dáš nám chvíľku ?" Eliška sa na mňa významne pozrela a odišla si sadnúť na gauč k hlučnej telke.

Presunula som sa na barovú stoličku. Teo si dal ruky do vreciek a uhýbal pohľadom. Vedela som. Poznám ho. Zhlboka sa nadýchol a rukami si prešiel po tvári. Z oka sa mu skotúľala slza. Reagoval na ňu sileným "che" a zotrel ju. "Nie. Nie, Teo. To nemôžeš. Nie teraz. " začala som plakať.