Hockey sis (SK)

4.- Fínska reprezentácia

Len som si tak ležala na posteli, čo iné som mohla robiť, a počúvala kňučanie Sama. Ano, už má meno. Po 15-tich minutách ma tak naštval, že som sa postavila a odkrivkala do kuchyne. On samozrejme, celý šťastný cupkal za mnou. Načiahla som sa po jeho misky na podlahu. Do jednej som mu dala čistú vodu a do druhej som mu nasypala granule. Len čo som misky položila späť, Sam sa na ne vrhol. Konečne som mala pokoj a tak som išla zavolať bráškovi.

 "Čau Bro, hádam nespíš."

 "Čau sis, no uhádla si, práve som vstal. Inak by sa niekto iný vrhol na môj mobil a zdvihol ti."

"Aha no, prosím zavolaj mame. Vieš prečo...."

 "No to určite. Povie, že sme sa spolčili a je to tvoja vec. A pes ti žije?"

"Ale Martin, ide tu o veľa. A ide aj o tvoju Peťku. Chápeš, bude mi stačiť ak mi dovolí ísť len na jeden zápas. Stačí mi jeden zápas, prosííím. A Sam, volá sa Sam, má sa fajn práve som mu dala žrať, lebo otravuje, ale na prechádzku s ním asi ťažko môžem ísť."

 "Tak, uvidím. Možno jej zavolám. A možno Peťke blokuješ linku. Nie je u nás ? A ako ti napadlo také meno ? A prečo s ním nikde nejdeš?"

 "Nevaľ na mňa otázky bro! Nie je tu, ale večer tu zase bude. Je to môj pes, nie ?!! No lebo som bola testovať nové korčule, otlačili ma a som totálny invalid."

"Dobre, maj sa idem ,pozdrav lásku aj maminu."

 "Ok, a rozprášte tých Fínov prosím." 

------------------------------------------

Predsa som Sama ako tak vyvenčila pred panelákom a skôr než som sa spamätala prišla Petra. Nezabudla na náš plán. Vyslala ma obliecť sa. Jej bratranec Šimon nás bral ku koňom. 

Stačil mi jeden pohľad. A zamilovala som sa. Kobyla menom Freya je dar z nebies, teda od maminy. Petra si našla hnedú kobylu a dala jej najviac hlúpe meno. Vanes! Čože ? Čo jej urobilo to meno...

---------------------------------------------

Zápas s Fínskom dopadol celkom dobre nakoľko sme ho vyhrali. Ibaže ráno som sa zobudila a bola som mŕtva. Ten pocit je neopísateľný.