Hockey sis (SK)

32.-Mami, oci to je...

Domov prišiel Danko. Peťa sedela na barovej stoličke a ešte čakala kým sa jej čosi na sporáku dovarí. Ja s Robkom sme sa okamžite od seba odsunuli, istota. Ak by to bola mamina alebo ocino, infarkt už vo dverách.

Trošku som to zakríkla. Hneď za Danom išla mama a za ňou ocko a za ním Renáta s Petrom. Už som videla tie výrazy. Robko nelenil postavil sa a ja som začala oficiálne zoznamovať.

"Fajn.." nádych, výdych "Toto je Robko, nebudem to opakovať. Toto je moja mama. Môj ocko, Petin brat Danko, jej mamina a ocino."

No chalani sa opatrne zoznámili a padli si do oka a aj Renátke sa Robik páčil, samozrejme na Martina nedá dopustiť. Len moja mama stála ako prikovaná a potom sa zobrala možno aj zo slzamy v očiach do svojej izby. Ja som ostala tiež veľmi skleslá, že čo ? No išla som za ňou. Plakala od šťastia. Porozprávala mi ako som si dobre vybrala, že je pekný úžasný a bla bla blá - akoby som ja o tom nevedela - a že mi kúpila nejaké nové šaty a chce aby som si ich obliekla. Tak som si ich vzala a vyšla z izby. Prstom som Bobovi naznačila, aby išiel za mnou. Chalani spolu pozerali nejaký basketbalový zápas.

Robko došiel hore. Mala som zapnuté rádio. Práve hrali postcard a ja som si išla obliecť tie nové šaty. Práve keď som si šaty stiahla z pásu dole otvoril dvere a povedal "Zmeškal som.." zatvárila som sa nechápavo. "No nemal som príležitosť ťa vidieť v....." "Fajn, kľudni sa. Ja ti to vynahradím. Dala som si iné náušnice a vrátila sa k Bobovy do izby. On si ma pritiahol k sebe ruky nechal na mojom páse a začal tancovať a spievať na refrén.

"Like kids in the school yard again

And I can't keep it to myself

Can't spell it any better

L.O.V.E forever

I hope you know that I'm sending a postcard 

I don't care who sees what I sent

Or if the whole world knows what's in my head"

Vrátili sme sa dole. Všetci už boli upravený a išli k stolu. Sadli sme si k ním. Z počiatku trápne ticho, ale potom sme sa všetci rozhovorili. Večera bola neskutočná. "Môžeš sa vydávať, Peti." poznamenal Bob. Zasmiala sa a Dano si nalial víno. "Boby, myslím že si moju dcéru práve urazil." zasmiala sa mama a ukázala na mňa. Urazene som sedela s nadutými perami. Naklonil sa ku mne a dal mi pusu na líce potom na ústa. 

*************************

"Tak spíš nahý! Nemal si prísť len tak na ľahko."

"Ale láska...." prosíkal ma Robko. Nechcela som ho nechať spať v mojej posteli. Ale bitku vyhral. Nakoniec si ľahol do mojej postele a sledoval ma ako sa učím pri malej lampe a škrabem domáce. "Si si dala na čas, láska." "Nebudzeruj ma, lebo to neurobím ani do majstrovstiev a k tebe do postieľky nedôjdem tak skoro." Nato sa rýchlo vymotal z postele a silno ma objal zo zadu. To som potrebovala a tak už z úplného zúfalstva som zakričala "Peťaaaaaaaa!". Tá rýchlo zbehla po schodoch a hodila  mi zošity. Rýchlo som to opísala a vrhla sa k Lantikovi do postieľky.

Všade sme pozhasínali, len mne svietilo na ksicht svetlo z mobilu. Musela som Lýdii napísať čo sa deje. Podľa tých smajlov umierala. Napísala som jej: "Fajn, idem už. Robčo mi už spí na prsiach. :*"