Hockey sis (SK)

34.- Útecha

Ale no ták toto nie som ja. To urevané decko v zrkadle. 

Slzy som poslala preč. Znova som sa namaľovala ako kedysi. Vzala si vak s oblečením na hip-hop. Zišla som po schodoch a ticho sa vykradla von. Som tak skvelá alebo... Nie, som tak skvelá! Miernym tempom som si cestu do telocvične odbehla. Došla som na čas. Decká si naťahovali svalstvo. Teraz je to moja tanečná skupina. Vstúpila som dnu a mierila si to do šatne. Deckám ma neprehliadli. Milujú tento štýl maľovania a potvrdili mi to synchronizovaným pískaním. 

Išli sme pekne poporiadku. Predstavili sa mi dvaja nový chalani. Možno tak starí ako ja. Dali sme si zopár jednoduchých choreografií. Chalankovia si miesto medzi nami zaslúžili. Keď sa všetci rozpŕchli, odbehla som si do štúdia. Teo, jeden z nových chalanov, sa rozhodol vypočuť si ma. Pustila som sa len do jednej pesničky. P!nk - Try. Po pól hodine som to mala v malíčku. 

"Zlé jazyky hovoria, že spievaš len to čo cítiš." začal nevinne, keď sme kráčali ulicou. "Zlé jazyky majú dobré infošky." "Idiot!" "Hej no..." "Ták mi to povéc." "Dnes." "Dobre. Navrhujem citrónový čaj. " Pozrela som sa mu do očí. Nadvihol obočie. Usmiala som sa. "Beriem." Usmial sa a vyrazili sme do čajovne. 

******************************

Vrátila som sa domov asi o deviatej. Všetci sa tvárili nenápadne, že si ma ani nevšimli, že sa nebáli kde som. Išla som do svojej izby a tam ma čakalo prekvapenie. Na posteli už nedočkavo čakal môj milovaný. "Sam!! Zlatíčko, miláčik." okamžite som sa zvalila k nemu. Na jednu malú sekundičku som si spomenula na ten jeho gól Nemcom. 

O 4 mesiace neskôr.....

Kto má o šesť dní osemnásť ? Jojo, Bárka! Už toto oslovenie znesiem, pretože si ho osvojil Teo. Môj život sa dal do poriadku. V chille asi ako Santiago. Upadávam do stereotypu. Petra to bohužiaľ už takto nemá. 

Bráškovi seniorský šampionát nevyšiel. Nesralo ho to málo. Peťka ho však rýchlo preorientovala na veselú vlnu. Martin sa konečne začal venovať aj mne a aj s jeho pomocou som tu. A keď sme obaja vyhrali svoj boj, potajomky sme začali riešiť oslavu. Peťkinu oslavu narodenín. Jej osemnástku, ktorú mala 18.mája. Kto by chcel mať osemnásteho osemnásť rokov...Kúsok ma štvalo, že je už staršia než ja. Čiastočne som sa jej aj vysmievala. Aj keď ja som musela dospieť oveľa skôr. Kvôli kariére. Ktorú som aj tak poslala do teplých krajín.

Po prvé: Svoju tour som si skrátila. Prešla som len zopár miest. A verejne spievať sa už nechystám.

Po druhé: Réway crew vyhrala všetko čo mohla a teraz máme kúsok pauzičku.

Po tretie: Jazdiť na koni po pretekoch je kočovný život. Ja som lenivé prasco.

Po štvrté: Hokej je dosť na hovno. A ja sa rozhodne nenechám šikanovať Rusáckym magorom. 

 Vrátim sa k párty. Všetci štyria rodičia dostali krásny darček. Poslali sme ich na Hawai. A my sme si v našom veľkom dome urobili poriadnu americkú párty. Jediná ja som tam bola triezva. Všetci naši priatelia si dali do nosa. A ráno skoro umreli. Teo sa držal statočne. Do polnoci. Potom prestal šaškovať s čajom a dal si vodku.  

Vtedy boli Maťo s Peťou v pohode. Dnes sú však rozídení a rozhodnutí, že nikto sa nikdy nedozvie prečo.