Hockey sis (SK)

15.- Stay away from Juliet

Z tretieho pohľadu: Martin sa len zamyslene pozrel na tých dvoch. Na jeho malú sestru a dobrého kamaráta. On sám sa nevedel rozhodnúť, či zasiahne alebo nie. No jeho milovaná osoba, jeho všetko, povedala "Nenič jej šťastie.." a tak nepovedal ani slovo. Róbert a Barbara kamsi odišli a ostatní sa pustili do ďalšieho kola PRAVDY a ODVAHY. Všetci sa bavili. Martin vyzeral akoby už zabudol, že dal sestre šancu na zlomené srdce.

Zaskočená, ale neuveriteľne šťastná, som sa na neho usmiala a už ma ťahal preč od ostatných. Išli sme k výťahu, stále ma držal za ruku. Nie silno ale tak.. príjemne. Stále sa na mňa nádherne usmieval, len zrazu ma stiahol do výťahu. A keďže ma tak prutko potiahol, skoro som trafila zadnú stenu výťahu. No Robko si ma pritiahol späť k nemu. Z hlboka som sa nadýchla, ucítila jeho vôňu a zdvihla pohľad, aby som mu videla do očí. Stále sa usmieval a túto dokonalú chvíľu pokazil výťah. Otvorili sa dvere, tak sme vystúpili. Znova ma chytil za ruku a ťahal  cez prítmie recepcie až vonku. "Robko, počkaj. Nebež. Ja nemôžem ani poriadne chodiť." Prosila som ho a od bolesti krčila obočie. Zastal, prišiel bližšie a nechápavo sa mi pozrel do očí. "Na Vianoce som dostala nové korčule. Otlačili ma." Povedala som smutne a zároveň naštvane.  "To ma fakt mrzý." povedal ironicky. Vrhla som najviac nebezpečný pohľad. On sa začal rehotať a  rýchlo ako blesk si ma zobral na ruky ako nevestu. Myslela som si, že sa rúti svet. "Čo robíš ?! Sa pogrckám." smiala som sa. Vrátim ma späť na rovnú zem, chvíľu mal ruky položené na mojom páse, asi aby som neodpadla a potom ich dal preč.

Pätnásť sekúnd sme vydržali  pozerať si do očí a nezasmiať sa. Potom nastal veľký výbuch a Róbert sa kamsi pustil, sám bezo mňa, ani ma nečakal. A keď sa už hodnú chvíľu neotáčal, otočila som sa ja a išla smerom ku vchodu do hotela. Počula som za sebou kroky. Rýchle kroky. Niekto za mnou beží. A možno to nie je on. Nevedela som čo robiť, tak som sa chcela otočiť, ale nestihla som. Pocítila som jemný náraz a teplý dych na krku. "Snáď nechceš utiecť Juliet." povedal Robko a ešte stále ma zo zadu objímal. "Ja nie Rómeo." povedala som odhodlane a otočila sa k nemu. Už mu nepohrával na tvári úsmev. Tváril sa veľmi vážne. Len sa mi díval do očí a pomaly, pomaličky predkláňal hlavu. Myslím, že by ma bol aj pobozkal alebo neviem čo mal za lubom, ale z hotela vybehol môj brat jeho frajerka a pár ďalších hokejistov. "Hej vy dvaja! Čo je to tam ?" okríkol nás Matrin. Neviem čo bolo na tom smiešne ale všetci do jedného sa začali smiať. 

JA: :3

ON: -_ -

Keď konečne stíchli, Róbert čo si chcel urobiť. Ale môj brat k nám znova vysielal nepekný pohľad a kričal: "Hej vy dvaja. Nejdete si s nami zahrať flašu ? Na koho vyjde, ten pije." Vážne som už na neho nemala náladu. "Zabijem ho" sykla som, otočila som sa a pomaly išla k nim, za mnou kráčal Rómeo. Bola som tak naštvané, že som len prešla okolo. Čosi ešte na moju adresu hučali, ale bolo mi to jedno. A keď vošli dnu, počula som Robové ironické  "vďaka".

Martin si to zrejme nechal prejsť hlavou a vybral sa na záchrannú výpravu. Simuloval, že niečo akože vypil a jeho banda tiež. No na izbách ostali ešte nejaký vyspelejší jedinci, ktorí sa rozhodli, že sa nebudú podieľať a ničení niečoho, čo ani nezačalo.

Don't wanna break your heart
Wanna give your heart a break.