Butterfly (BTSxGirl)✅️

9. Chaos

Nasledujúce dni boli peklo. Mala dojem že jej praskne hlava. Že sa asi rozletí na milión malých črepov. Pocit hanbi ju nie a nie opustiť. Výčitky, že sa nechala využiť zostávali tiež. Opovrhujúca tvár Sabi jej vždy pripomenula, že nie je jediná, ktorá navštívila jeho byt. Jeho správanie sa jej bridilo.

A napriek tomu všetkému, Yoongi nie a nie opustiť je myseľ. Nie a nie jej dať pokoj. Stále sa k nemu v myšlienkach vracala. Snažila sa nemyslieť, ale vždy keď sa prestala ovládať, pristihla sa ako si znovu a znovu prehráva jeho pohľad, ktorý jej venoval v onú noc. Ako sa jej pozrel do oči a.... Priya, dosť!

Začínala si myslieť že jej osobnosť je rozdvojená. Že jedna polka chce mať od neho pokoj a druhá...

Prešiel už týždeň a ona ho nevidela. Zmizol z jej dohľadu. Keď prechádzala chodbami, rozhliadala sa okolo či ho náhodou neuvidí. Nie preto aby sa s ním bavila. Preto aby sa pred ním ukryla. Teda... aspoň to vravela sama sebe.

Čo sa týka jej chuti hrať, tá sa približovala k nule. Vlastne nebolo nič, čo by ju zaujímalo menej. Bola nervózna, bola nesvoja, trápila ju migréna a výčitky svojho konania. Na Júliu ani len nepomyslela.

Respektíve, nie do dnešného dňa. Po skončení poslednej prednášky venovanej dráme starého Grécka sa pobrala do divadelnej sály. Chcela trénovať. Niečo v tele jej vravelo, že pravidelným trénovaním by mohla opätovne nájsť iskru pre hranie, ktorú niekde stratila.

Len čo však vstúpila do miestnosti, spozorovala veľmi známu osobu.

„Bože Priya!" zkľakla sa Sabi, len čo si ju všimla medzi dverami.

„Bože Sabi!" zhrozila sa a zakryla si oči.

Sabi tam nebola sama a taktiež neprecvičovala svoju rolu.

„Prepáčte, nevedela som, že je tu niekto," ospravedlňovala sa, zatiaľ čo si Sabi a neznámy chalan upravovali svoje strapaté vlasy.

„Tak mi už pôjdeme," trápne sa usmiala jej spolubývajúca a obaja sa vyparili skôr ako para nad hrncom.

Táto škola je vážne divná, krútila hlavou Priya.

Obratne vyskočila na vyvýšené dosky siene a so scenárom v ruke sa postavila do stredu. Trvalo jej tým sa dostala do svojej postavy. Myslela si, že keď bude sama, pôjde jej to ľahšie. Chýbali jej však interakcie s inými. Aký bol zmysel preriekania dialógu, keď nebolo toho, kto by odpovedal na jej otázky?

„Uh, prepáč," ozval sa z ničoho nič hlas nasledovaný buchnutím dverí. „Myslel som, že tu nikto nebude."

„Yoongi?!" zbledla. Očami sa snažila nájsť osobu, ktorej patril ten hlas.

„Nechcel som ťa vyrušiť. Vrátim sa keď tu bude voľno."

„Nie!" skríkla náhle, keď zbadala Yoongiho stojac pod pódiom. Sama zostala prekvapená z výšky, ktorú jej hlas dosiahol. „Zostaň chvíľu."

Prim zoskočila z pódia a podišla k nemu bližšie. Celkom badateľne sa chvela, no v chôdzi neustávala. Yoongi ju s kamennou tvárou pozoroval.

„Ak by si mal niekedy chuť, mohli by sme spolu trénovať."

„Čo?"

„Na to predstavenie predsa."

„Uh... hej," pokýval hlavou. „Samozrejme. Dnes však už niečo mám."

„Nehnevám sa," vyhŕklo z nej. V ten moment to bolo už po druhýkrát, čo vypľula vetu bez toho, aby si ju v hlave predtým povedala.

„Čo?"

„To minule," zháčila sa. To už si to ani nepamätá? „Už je to v pohode." Pozrela sa do jeho hnedých oči, v ktorých sa snažila nájsť trocha prívetivosti. Dúfala, že sa poteší, no on na ňu len strnulo hľadel a jeho oči sa sotva pohli.

„Dobre." Pokýval hlavou a nadvihol kútik pier do kŕčovitého úsmevu, „to som rád."

S tými slovami sa otočil spopod pódia a kráčal smerom preč.

„Ešte niečo," skríkla a namierila si to ku kabelke položenej na jeden zo sedadiel obecenstva.

„Nosím ho už pár dní," priznala keď Yoongimu podávala úhľadne poskladané tričko v papierovej taške.

„Dal som ti ho."

„Dobre vieš že taký darček nemôžem prijať."

„Uh-h," zobral papierovú tašku s tričkom do ruky, „Škoda," priznal, „svedčalo ti."

„Tebe viac."

Prim hneď vedela, že to s tou poslednou vetou prehnala. Jeho oči, ktoré o ňu v tom momente oprel, jej domnienku len potvrdzovali. Vážne veľmi sa snažila nájsť v jeho očiach kúsok úsmevu. Ale jeho oči boli prázdne. A jeho pery strnulé.

Prim sa od trápnosti, ktorá ju zožierala hodila so perín a hlavy schovala pod hrubou perinou.
Bože Prim, ty si tak nemožná, nadávala si len čo dorazila späť do svojej izby.

Čo od neho vlastne čakala? Že nie je pravda celé to, čo jej o ňom ostatní povedali? Že sa s ňou nevyspal len pre potešenie ale preto, lebo k nej v tú noc niečo cítil? Prim, si naivná.

Cítila sa ako blázon, že týmto hlúpostiam verila. Čo naozaj čakala? Že bude celý bez seba keď mu povie že sa na neho nehnevá? Že jej zase povie, že to chce skúsiť znovu? Prečo vôbec dúfala, že to povie, v prvom rade?! Veď každý aspoň s polkou mozgu pochopí, že to čo Prim hľadá u Yoongiho nenájde. A opačne...

Hlava jej išla vybuchnúť ešte väčšmi a pomaly ale isto prestávala nachádzať cesty ako z jej situácie von.

Ešte že poznala jednu osobu, za ktorou mohla ísť s hocičím. A presne za ním sa v oný neskorý jesenný večer vybrala.

***
Yo wassup
😎

Nový deň, nová kapitola.

Ja viem... ja viem...
ale rada by som upozornila že tento príbeh je iný ako Sakury a aj ľudia v ňom. So pleaaase, berte ich ako jedinečné bytosti a ich pohľady a správania tiež
🥺🙏❤

Okrem toho, Yoongi tu má hnedé vlasy... soo
💅😂

Love you so much a držte sa bejbs

With love.
Xoxo.