Fuck Fuck Fuck Fuck Fuuuck, išla si od hanbi vlasy vytrhať. Čo si do pekla myslela?
Kráčala po chodníku v noci, smerom k jej kampusu. Keby vedela že takto skončí, obliekla by si niečo teplejšie.
Yoongi ju chcel odviezť, ale ona nástojila že sa prejde peši. Po výdatnej polievke v bistre jej pohyb urobí dobre. Teda.. aspoň to povedala jemu. V skutočnosti sa ho potrebovala zbaviť. Cítila sa pred ním tak hlúpo, že by cestu s ním nezvládla.
Čo očakávala? Čo akože o-ča-ká-va-la. Myseľ jej zastavovala nad tým, ako naivná bola. Jasné že to nič neznamenalo. Ako si mohla myslieť niečo iné?
Nezáväzne... super. Stala sa nezáväzným dievčaťom? Načo potom bola celá tá akcia s motorkou a polievkou dobrá? Chcel ju namotať? Očakáva niečo za odmenu? Bože...
Čím dlhšie kráčala, tým viac si uvedomovala že sa cítila hlúpo sama pred sebou. Vďaka bohu že ošarpaná budova jej domova už bola na dohľad. Nikdy sa netešila tak veľmi ako padne Sabi do náručia a všetko jej vyrozpráva. A tá jej povie že je hlúpa, ale že to nevadí. A dajú si spolu čokoládu, ktorú si Sabi skrýva v obliečke od vankúša a nalakujú si nechty. Na čierno. Lebo sú silné a nezlomné ženy. Presne tak.
Čo sa však nestalo. Priya tesne pred vchodom započula známe hlasy. Bolo okolo tretej v noci a ona tak trochu tušila, že ak je niekto o tretej v noci hore, s veľkou pravdepodobnosťou to bude niekto koho pozná. A vskutku. Keď sa Felixova tvár vytrčila priamo pred tou jej, bolo jasné že dnes žiadnu čokoládu jesť nebude a tiež že si nenalakuje nechty.
Skončila na izbe 734. Hudba ktorá na nej hrala bola počuť už v prízemia.
„Pre boha," spadla jej sánka len čo uvidela ten cirkus, ktorý sa Felixovi, Namjoonovi, Chanbinovi a Hoseokovi podaril vytvoriť. Sabi a Leiko nechýbali a okrem nich tam bola hŕstka ostatných, Prim dobre známych, spolužiakov.
Všade boli tlmené svetlá, hlasná hudba a plno pitia. Dvere sa išli trhnúť, lebo stále niekto prichádzal a odchádzal. Prim bola hore skoro 24 hodín, od únavy videla rozmazane a cítila sa hrozne, ale... je predsa na vysokej. No a na vysokej sa spánok a smútok nenosí. Na všetko sa tu nájde liek. A v ich prípade to bola vodka.
Áno. Práve v nej našla pochopenie. Na vodke s džúsom je krásne to, že chutí dobre, vyzerá pekne a človek ani nevie ako, už je zrazu tak bezstarostný. Musela ich do seba naliať pár, aby zabudla na jej večer s Yoongim. Ale podarilo sa.
Okrem toho, aký zmysel by malo zaspávať niekde na izbe? Veď o tri hodiny vstáva do školy. Spolu s ostatnými usúdila že spánok je preceňovaná záležitosť. A tak sa uvelebila na kresle, v ruke držala pohár a bezduchým pohľadom kyvkala hlavou do rytmu hudby.
Keď však Seokjin ohlásil, že sa ide hrať fľaša na chodbe, rozprúdila skutočná zábava.
Áno, áno... od toho momentu sa pár vecí zvrhlo. Nie som tu na to, aby som Prim obraňovala, ale áno, trochu to prehnala. A bola si toho vedomá. Vedela, že bozkávať sa s každým chalanom na ktorého ukázala fľaša nie je úplne jej štýl, ale fuck it. Bola smutná. Srdce ju bolelo a ona sa chcela zabaviť. Nemá snáď na to právo?
Konečne zabudla na všetko čo ju vo vnútri trápilo a spláchla obavy ďalšou dávkou vodky a pomarančového džúsu. Smiala sa, čo bolo pre ňu prvoradé. A dotyky ostatných chalanov na jej tele boli príjemné. Kiežby si vždy, keď zatvorila oči a pery spojila s chalanom oproti nej, nepredstavila jeho. No akonáhle sa obraz jeho očí objavil v jej hlave, Prim to brala ako znamenie napiť sa ešte. A tak to šlo celú noc. Až do rána.
YOU ARE READING
Butterfly (BTSxGirl)✅️
Fanfiction"Júlia zomrela zbytočne," prehlásil. "A preto tou hrou pohŕdam." "Predstav si jej život po tom, čo Rómeo jej vinou zomrel. Čo iné mala robiť? Znenávidela by sa." "Žiť, Prim." "Myslíš že je to tak jednoduché?" "Nie je. Iste nie. Ale musí. Pretože iba...