Butterfly (BTSxGirl)✅️

34. Awake

Za oknom jej nemocničnej izby začal bubnovať dážď. Nebesá boli sivé až čierne a skoro žiadne svetlo neprenikalo dnu do miestnosti. Monitory vedľa jej postele svietili všetkými farbami a na nočnom stolíku ešte stále sedela suchá kytica frézií.

Prim bola hore necelé štyri hodiny, ale zdalo sa to ako celá večnosť. Jej izbu niekoľkokrát navštívil lekár a hŕstka sestričiek. Nikto jej však nepovedal čo sa stalo. Každý ju celkom ignoroval.

Schyľovalo sa k večeru a Namjoon priniesol jedlo z miestnej kantíny. Ona však na jedlo nemala ani pomyslenie. Telo ju sužovali tie najmučivejšie bolesti, no najhoršie zo všetkého na tom boli ruky. Boleli tak, že držanie lyžice v jej stave bolo skutočne vysiľujúce.

Znechutene pozerala na kusy mäsa a brokolice utopené v hnedej omáčke. Ryža bola studená a suchá a vôňa jedla nebola vábna tiež. Už chápala prečo sa každý sťažuje na nemocničné jedlo. Kde sa toto mohlo porovnávať s Yoongiho varením?

„Vieš o tom, že ak zješ takéto tri taniere denne, tvoj stav sa zlepší signifikantne?"

„Nechcem byť dramatická Namjoon, ale to radšej umriem."

„Nemusím ti snáď v tomto veku opakovať, aká dôležitá pre teba je vyvážená strava. Najmä v tomto stave."

„Nemám chuť jesť. Neviem aký je tento stav, pretože si mi nič nepovedal. Povedz mi prečo som v nemocnici a potom sa najem."

„Ako sa cítiš?"

„Namjoon prosím," privrela oči snažiac sa udržať slzy zúfalstva na krajíčku.

„Doktor ti dal nejaké lieky proti bolesti. Čoskoro by mali začať účinkovať."

„Kde sú všetci? Prečo si tu len ty?"

„Rodičia sú na ceste. Volal som im hneď ako si sa prebrala. Budú tu zajtra ráno."

„Zajtra? Veď ešte včera tu boli na premiére. Ja- nerozumiem. To išli tak rýchlo späť?"

„Mala by si sa najesť. Pomôžem ti s tým?"

„Daj mi už pokoj s tým jedlom a odpovedz mi na otázky do pekla Joon! Chcem vidieť Yoongiho! Potrebujem sa uistiť že je v poriadku."

„Najprv však musíš byť ty v poriadku. A to sa nestane kým nebudeš dodržiavať rady lekárov."

„Prečo mi to robíš Joon? Prečo sa ku mne správaš ako k decku? Veď my dvaja sme predsa vždy držali spolu."

„Tu nie sú nijaké strany. Ide len o teba. Všetkým nám ide o teba."

„Lenže tu nikto nie je," pošepkala hľadiac von oknom. „Nie je tu nikto okrem teba a suchej kytice kvetov."

„Musíš si oddýchnuť."

„Kde je Leiko? Prečo nie je tu, s tebou?"

„H?" vyletel. „A-ako vieš že ja a Leiko..."

„Prosím ťa nerob si zo mňa srandu. Veď všetci to vieme," uškľabila sa.

Jeho tvár však zostala strnulo hľadieť Priyi priamo do očí.

„Alebo nie?" zneistela. „Nevieme? Veď ste spolu chodili všade. Boli ste spolu už u Seokjina. Na párty. Nie?"

„Iste. Už je celkom dosť hodín. Musím ísť ešte niečo vybaviť."

„Namjoon nie! Nemôžeš odísť. Prosím, zostaň tu so mnou."

„Vrátim sa hneď ráno. Sľubujem."