Butterfly (BTSxGirl)✅️

30. Rooftop

Bol to už nejaký ten čas, čo naposledy sedela na jeho motorke. Červené líca pripučené v tesnej prilbe a ruky obmotané okolo jeho trupu.

Hlasné revanie motorky a svetlá budov, ktoré sa mihali pred jej očami boli ako návrat späť domov. Jej šťastným miestom. Miestom, kde sa napriek šibeničnej rýchlosti cítila tak bezpečne. Napriek tomu, že jej jediný záchytný bod boli niekoho plecia a pás. Napriek tomu, že jej život bol vložený do rúk niekoho iného.

Šťastné miesto.

Na samotnom okraji bytia. Tam, kde sa život a smrť škádlili. Kde si hazard a nešťastná náhoda podávali ruky. Kde prach udieral do očí a kvapky dažďa padali na plecia. Kde bol človek zraniteľný.

On bol tým miestom.

Sedieť na jeho motorke a byť po jeho boku znamenalo byť celistvým. Byť šťastným. Byť tým, kým vždy chcela byť. Byť s tým, s kým vždy chcela byť. Mať všetko, po čom vždy túžila.

Netušila že také miesto nájde. Že sa to niekedy stane. Že tam, kde bude nútená stať sa zraniteľnou nájde šťastie. Že tam, kde jej holý život nebude chrániť nič, len dôvera v niekoho iného, bude miesto, na ktoré sa bude chcieť vracať.

Je ťažké pochopiť to. Najmä pre ňu samotnú. Ale na chvíľu neniesť zodpovednosť za svoje činy, len byť, len existovať, jej dávalo krídla. Jej dávalo silu. Nádej a vôľu ísť ďalej.

Najšťastnejšie miesto na akom kedy bola.

Nikdy naň nezabudne.

*

„Mám na výber dve príchute. Môžeš si vybrať."

„Extra spicy a double spicy... hm, super."

„Vravela si že štipľavé ti nevadí!" ohradil sa keď Prim začala ohŕňať nos nad jeho dvoma instantnými ramenmi, ktoré kúpil po ceste domov na večeru.

„No veď nie, ale toto? Po tom tvojom minulom počine ma ešte 3 hodiny štípali pery."

„Nebuď bábovka Prim," smial sa zatiaľ čo jej zalieval double spicy ramen.

„Vieš čo? Dobre. Asi si dnes urobím večeru sama."

„No tak to aby som si urobil ešte tretí ramen."

„Čo tým myslíš?"

„Veď vieš ako to dopadlo minule. Mám ti to naozaj pripomínať? Pohrdla si mojím jedlom. Urobila si si svoje a bolo to tak zlé, že si to nakoniec ani nezjedla."

„Blablabla. To si len zle pamätáš."

„A nie len to milá Prim. Robila si ho tak dlho, že si nakoniec zostala tak hladná, že si zjedla aj tú moju porciu! A ja som zostal hladný!"

„Ale no," zakňučala. „Bol si vtedy naozaj až tak veľmi hladný?"

„Áno, dosť," urazil sa a založil si ruky v kríž.

„Ale keď to tvoje jedlo bolo nakoniec tak dobré!"

„No tak vidíš. Nevymýšľaj. Som si istý že tento ramen ti bude tiež chutiť. Poď, obleč si bundu a vezmi tanier. Niečo ti ukážem."

Prim so sklopenými ušami zobrala jedlo a kabát a nasledovala Yoongiho smerom von z bytu. Vystúpili o pár poschodí vyššie až na strešnú terasu jeho bytového domu.

„Netušila som že tu je terasa!" žasla s ústami dokorán. Výhľad, ktorý sa im zo strechy naskytol bol očarujúci.

V strede boli dve plastové stoličky a malý rybársky stolík. Sadli si vedľa seba a polievky, ako jediný zdroj tepla, držali v dlaniach.