*píp*
*píp*
*píp*
Prudko otvorila oči a jej zreničky sa rýchlo stiahli len čo sa ich dotklo jasné svetlo prítomné všade navôkol.
Svaly jej stuhli od preľaknutia, a tak len očami zbesilo pobehovala po veciach v neznámej miestnosti. Bola biela a studená a celkom iste v nej nikdy predtým nebola.
Našla samú seba ako leží v nemocničnej posteli zahalená bielou perinou. Steny boli snehovo biele a nad jej hlavou hučala neónka. Hlava ju bolela od nepretržitých zvukov. Strhla sa doľava kde zbadala obrovský prístroj pripevnený hadičkami k jej telu. Krivolaké čiary krížili obrazovky a vydávali ohavné pravidelné pípanie.
„Preboha nie!" z hrdla sa jej predral výkrik.
Vystrašene začala kopať nohami a rukami v snahe dostať sa okamžite preč z postele.
„Prim!" skríkol Namjoon, ktorý v okamihu otvoril dvere a vletel do miestnosti. „Si hore!"
„Namjoon kde to som!" panikárila a driapala sa von z postele. „Čo tu robím? Čo sa to stalo?"
„Prebrala sa! Priya sa prebrala," zvolal na rušnú chodbu a pribehol k jej posteli. Čupol si k nej a pevne ju stisol za ruku.
„Aaaa, to bolí," preľakla sa ohromnej bolesti, ktorú jej tým spôsobil v rukách.
„Prepáč," okamžite ju pustil, no neprestával na ňu hľadieť ako na výjav.
„Prečo tak civíš? Už mi povieš čo sa konečne stalo?"
„Na nič si nespomínaš?"
Prim krútila hlavou bezradne. Čím viac sa preberala zo spánku a prichádzala k zmyslom, tým viac sa jej zmocňovala ohromná bolesť, ktorú cítila po celom tele. Taká, ktorú ešte nikdy necítila.
Od únavy opäť padla do vankúšov a zrak jej zavadil o nočný stolík pri posteli. Na starom dreve stála už mierne zoschnutá kytica bielych frézií.
„Yoongi!" náhle vyletela. „Preboha, kde je Yoongi? Tá kytica... musel tu byť! Kam odišiel?"
„Priya, upokoj sa. Práve si sa prebrala. Nie je dobré aby-."
„A predstavenie?! Och nie, pokazila som predstavenie! Všetko som zbabrala!"
„Spomínaš si na niečo?" vyvalil oči Joon.
„Na Rómea a Júliu. Musela som odpadnúť na pódiu!"
„Hlavne pokoj, áno?"
„Všetko som pokazila," zložila hlavu do rúk. „Všetko som to skazila. Nemyslím že toto mal Taehyung na mysli, keď vravel že krása je v prehrávaní."
Namjoon ju s vydeseným pohľadom pozoroval ako nekontrolovane narieka a nepretržitý prúd slov vychádza z jej úst.
„Priya myslím že bude najlepšie keď si ľahneš. Donesiem ti čaj."
„Nechcem čaj. Prečo na mňa tak zízaš? Nie som blázon. Spomínam si."
„Iste, ale...-."
„A kde vlastne je? Stalo sa mu niečo?"
„Kto? Komu?"
„No Taehyung predsa."
Joon stuhlo hľadel do jej podliatych očí a nenachádzal slová, ktorými by jej vedel poskytnúť správnu odpoveď.
„Prečo nič nevravíš! Vyklop čo sa stalo."
„No..."
„Kde je Taehyunug?!"
„Prim, kto je Taehyung?"
***
🃏
YOU ARE READING
Butterfly (BTSxGirl)✅️
Fanfiction"Júlia zomrela zbytočne," prehlásil. "A preto tou hrou pohŕdam." "Predstav si jej život po tom, čo Rómeo jej vinou zomrel. Čo iné mala robiť? Znenávidela by sa." "Žiť, Prim." "Myslíš že je to tak jednoduché?" "Nie je. Iste nie. Ale musí. Pretože iba...
