Butterfly (BTSxGirl)✅️

27. Butterfly effect

Z útulnej kaviarne, ktorej výkladové okná zdobili padajúce svetielka, sa pobrali na internát. Prim si okamžite zabrala Leikinú posteli, zatiaľ čo jej kamarátka zalievala dva čaje. Za bežných okolností by siahli po víne, ale ani jednej sa nechcelo ísť do obchodu. Okrem toho, ani peňazí už veľa nezostávalo.

„Prečo sa tak ksichtíš?" zasmiala sa Leiko, len čo si všimla Prim ako vraští viečka.

„Spomenula som si na jeden hrozne trápny moment."

„Tak to potrebujem počuť."

„Keď som bola ešte na strednej, jeden chalan ma pozval na jeho tanečný ples. Organizoval sa vždy v treťom ročníku. Ja som bola vtedy ešte len prváčka. Veľmi mi imponovalo že ma pozval starší chalan. Okrem toho, bol vážne pekný."

„S koľkými chalanmi si už vlastne chodila?"

„Nepýtaj sa," krútila hlavou. „Moje vzťahy neboli nikdy nič extra. Vždy to po pár týždňoch skončilo. Prestalo ma to baviť a tak som sa s ním pri najbližšej príležitosti rozišla. Vtedy mi to bolo jedno. Bola som hlúpa, netrápilo ma že ich to môže zraniť. Sranda, však? Teraz by si to do mňa už ani nepovedala."

„Zmenila si sa, ha?"

„Dosť... Ten chalan, volal sa Hyunjin. Pozval ma na jeho ples. Vybrala som si nádherné volánové šaty. Doma som sa na seba nedokázala vynadívať. Namjoona som nútila robiť mi fotky v každom rohu našej záhrady. A aj večer bol super. Vážne som si to užila. Lenže... potom prišli fotky. Keď som uvidela tú moju s Hyunjinom, skoro som sa rozrevala. Vyzerala som vedľa neho ako veľká kopa šľahačky. Tie šaty na fotkách vyzerali otrasne!"

Leiko sa najprv rozrehotala nad onou predstavou. Vedela si celkom presne vybaviť Priyu, ako sa topí pod nánosmi rúžových volánov, z ktorej jej trčí len hlava a ruky.

„Ale noo, Priya. Nie je to až taká katastrofa."

„Samozrejme že nie je. Mne to môže byť jedno. Ale predstav si Hyunjina. Ten ples bol jeden z highlightov školy. Bolo to niečo špeciálne. A ja som mu pokazila celú fotku. Nebude ju môcť ukázať svojim vnúčatám lebo je hrozná."

„Toto ťa vážne trápi?"

Prim zosmutnela. Z jej tváre zmizol úsmev a farba jej dúhovky sa náhle zakalila.

„Vieš, niekedy ma ho hrozne desí. Cítim strašnú úzkosť, keď si uvedomím, že moje meno zohráva v životoch ostatných nejakú roľu. Že ja som jedna z tých, čo formuje osudy ostatným. Že ja budem tá, čo už navždy pokazila Hyunjinov pamätný ples. Že ja som tá, čo zlomila niekomu srdce."

„Nemôžeš to brať tak vážne. Nie si predsa zodpovedná za životy iných."

„Ale čo ak áno?" vydesene na ňu pozrela.

„O tomto si sa chcela rozprávať Prim?"

„Nikdy si sa nad tým nezamýšľala? Táto vec mi zamestnáva hlavu už pár týždňov. Neviem sa jej zbaviť. Aj banálne spomienky ako táto ma k nej vždy privedú. Cítim zodpovednosť za všetky činy, ktoré robím keď sa bavím s inými. Keď som niekomu len tak povedala 'bez ofiny si to mala lepšie', neuvedomila som si že ju to ranilo. A možno natoľko, že jej sebavedomie kleslo. A že možno už nikdy nebude mať rovnaký účes len preto, že jedno hlúpe dievča zo strednej jej to povedalo."

„Takto to nemôžeš brať."

„Leiko, každá veta čo poviem, aj úplne banálna, môže mať obrovský dopad na človeka. Nedesí ťa to? Lebo mňa neskutočne. Čo ak budem niekedy tá, ktorá zničí človeku život len tým, že ma stretol? Že existujem? Čo ak som sa narodila s tým, že budem nešťastím niekoho iného? Že mu zlomím srdce? Že ho sklamem? Alebo že kvôli mne zanevrie na ostatných?"