Butterfly (BTSxGirl)✅️

16. Dejový obrat

Zobral ju do botanickej záhrady. Otvorili tam nový japonský pavilón plný bonsajov. Vedel že jej musí nejako zdvihnúť náladu. A pravdepodobne sa mu to podarilo, pretože sa k Priminmu internátu vracali až podvečer a na jej perách žiarl veľký úsmev. Bol viditeľný aj cez tmavé sklo jej prilby.

Po príjemnej prechádzke po pavilónoch, ktoré pomaly ale isto zaspávali pod nánosom hnedého lístia stromov, sa vydali na krátku jazdu mestom. Yoongi zveril Prim šoférovanie. Cesta nebola až tak náročná a mal ju neustále pod dohľadom. Okrem toho, mal v ňu plnú dôveru.

Svoje putovanie zakončili v malom pouličnom stánku z horúcimi, čerstvo upečenými, knedličkami. Prim to miesto objavila len nedávno a tak trochu tušila, že by Yoongi malé občerstvenie uvítal. Obaja si kúpili po tri a ešte teplé ich vyjedali z premočenej papierovej krabičky.

„Ďakujem ešte raz za všetko," zastavila sa pred vchodom do jej internátu a otočila sa smerom k jej večernému spoločníkovi.

„Ako som povedal, rado sa stalo."

„Zajtra sa vidíme na skúške?"

„Uh-."

„Mohli by sme ísť potom na obed," usmiala sa. Sama neverila že ho práve pozvala na obed. Ale tak nejak cítila že bola na rade.

Keď však dlhšiu chvíľu mlčal, svoj rozhodnutie rýchlo prehodnotila.

„Vieš Prim, ja... ako ti to povedať... zajtra už niečo mám. Ale určite sa nájde niekto, kto s tebou pôjde na obed. Zavolaj napríklad Leiko."

„Uh. Jasné," nahodila najpresvedčivejší úsmev aký zvládla.

„Nehnevaj sa."

„Nie. Prepáč, vôbec neviem prečo som to povedala. Nemyslela som to tak. Teda. Myslela ale nemyslela. Proste... nevadí," začala zariekať. Myšlienkami už bola v posteli a trieskala si hlavu o vankúš.

„Nechcem aby to vyznelo že sa vyhováram, vážne nemôžem."

„Nie, nie. Úplne rozumiem."

„Veď sme boli-."

„Ja viem. Nezáväzne. Nič sa predsa nezmenilo."

Na to jej odpovedal len prázdnym pohľadom.

„Maj sa Prim," utrúsil po dlhom tichu a okamžite sa otočil na odchod.

„Uh-. Maj sa... Yoongi."

*

„Kde si bola?" prebodla ju očami Sabi, len čo vošla do dverí ich intrákovej izby.

„S Yoongim," zvalila sa na posteľ. „Zobral ma do botanickej záhrady a na knedličky."

„To si robíš srandu! To si ma skutočne nikdy nepočúvala?"

„Sabi," sadla si a pohľad oprela o spolubývajúcu s divnou zelenou maskou na tvári. „Ja si nemyslím, že je tak zlý ako ho vykresľuješ. Cítim sa pri ňom dobre. Nemám pocit, že by ma chcel len využiť."

„Veľmi zlý pocit."

„Pozri, ako sa dostali tie fotky von, cítila som sa na prd. Prišiel po mňa, zobral ma na výlet a zlepšil mi náladu. Neviem čo iné by mal urobiť aby si mu verila."

„Hovoríš o ňom tak pekne ale tvár máš stuhnutú ako socha. Čo sa stalo?"

„Neviem... Bolo mi ľúto keď ma viezol domov. Cítila som sa s ním dobre. Nechcela som sa ani len lúčiť. A tak som ho na konci pozvala na obed. No on sa okamžite začal vyhovárať že nemôže. Možno naozaj nemohol ale...," hlavu od zúfalstva zaborila do perín, „nevyzeralo to tak. Proste akoby nechcel. Tak prečo to celé predtým robil? Prečo sa so mnou stále tak hrá?!"