Butterfly (BTSxGirl)✅️

19. Forever and ever

V ten večer začalo prvýkrát snežiť. Prim vybehla von len v tenkom kabáte, ktorý jej prefukoval studený vietor. Ani netušila že s Leiko rozprávala tak dlho. Večer sa priblížil a obloha bola celkom zatiahnutá. Priya bežala do školy. Túžba vrátiť všetko späť a ospravedlniť sa mu, ju hnala v pred napriek nepriazni počasia.

Ostré vločky prvého snehu jej prečesávali vlasy a bodali tvár. Bola však odhodlaná nájsť toho, koho hľadá.

Vbehla do školy a mierila priamo do veľkej siene tak, ako jej to Leiko poradila. Keď vošla do miestnosti, zdalo sa že je prázdna. Menší pár javiskových svetiel bol však zasvietený, čo prilákalo Priyinu pozornosť.

Rozhliadala sa navôkol, ale nikde nikoho. Keď však dostúpila bližšie k javisku, spoza opony započula hlasy. Nechcela počúvať, ale napriek tomu sa nenápadne priblížila bližšie.

S obavou kráčala vpred, keď zrazu v tichu miestnosti rozoznala hlas, ktorý jej bol až príliš známy.

„Sabi!" skríkla okamžite a odhrnula oponu.

„Prim!" skríkla Sabi zarovno s Yoongim, ktorý stál hneď vedľa nej.

„Čo do pekla?!"

Akonáhle jej však padol zrak na ich tesnú blízosť a Sabinu ruku na jeho ramene, všetko jej zrazu dávalo perfektný zmysel.

„Ako si mi to mohla všetko urobiť?! Prečo si mi klamala?" skríkla ublížene.

„Konečne ti to došlo, hlupaňa..."

„Ako si mi to-?!" vyletela Prim. Mala chuť jej vytrhať vlasy.

„Všetko si zničila!"

Sabi sa arogantne zasmiala. Plán jej vyšiel, tak čo? Prim znechutene odvrátila tvár a pozrela na Yoongiho. Jeho mieste bolo zrazu prázdne. Zmizol skôr ako si to stihla všimnúť.

Do riti!!

„Nestojíš mi za to aby som sa s tebou hádala. Zradila si ma. A veci z izby môžeš očakávať na ulici pred intrákmi. Bolo mi potešením vyhádzať ich. A to čo sa nezmestilo oknom, nájdeš na recepcii. Ak si si myslela že po tom všetkom si budeš bývať na jedinej izbe s vlastnou sprchou, mýliš sa. Neber to v zlom, som si istá že ťa nejaký milý chlapec v noci prichýli. A ak nie...," Prim dokončila vetu myknutím plecami tak, ako to vždy robila Sabi. „A teraz ma ospravedlň."

A s tými slovami vyletela von z divadelnej sály. Bežala len aby ho ešte stihla pri škole. Nemohol jej ujsť. Nie dnes. Mala mu toho ešte čo povedať.

„Yoongi prosím stoj. Musíš ma vypočuť!" volala z diaľky, zatiaľ čo vychádzal von z dverí školy. Ten sa najprv prekvapene obzrel, no v chôdzi neprestal.

„Yoongi, tak veľmi ma to mrzí."

„Nič s ňou nemám. To mi snáď veríš," zahundral.

„Ja viem... už to všetko viem."

„Tak potom? Chcem ísť domov Prim. Už som vážne unavený."

„Prosím ešte chvíľku. Celkom rozumiem že sa ťa dotklo, čo som ti povedala. Ale išla som za tebou, aby som ti to vysvetlila. Celé to dnešné divadlo. Yoongi, mňa to celé tak veľmi mrzí. Všetko čo sa stalo."

V očiach sa jej leskli nenápadné slzy. Stáli vonku pred školou, do tvárí im udieral studený vietor a vločky padali na ich vlasy a šaty. Stromy okolo sa ohýbali a chlad sa dostával do každého milimetru ich kože. Počasie sa v ten večer vážne zbláznilo, rovnako ako ľudia na celej škole.

„Čo tým myslíš?"

„Všetko. Ako som sa k tebe správala, čo som si myslela, čo som robila. Bola som ovplyvnená tým, čo mi vraveli iní a seba som vôbec nepočúvala. To divadlo dnes... neviem ako to ospravedlniť. Mrzí ma to."

„Sabi?"

„Uh-hm..."

„Prim ale snáď veríš mne. Neviem čo ti narozprávala, ale nič z toho nie je pravda. Sabi predsa klame každému."

„Ja viem... Už to viem. A odpusť mi, že mi to trvalo tak dlho. Nech sa deje naokolo čokoľvek a nech každý vraví čo len chce, verím ti."

Jej telo sa drgľovalo od zimy. Povedať však všetky tie slová nahlas jej spôsobili ohromnú úľavu.

„Povedala mi že pre teba nič neznamenám. Že spíš s každým a že berieš všetko nezáväzne."

„Ale tak to vôbec nie je," obraňoval sa. „Tá prvá noc bola pre teba omyl, ale pre mňa to niečo znamenalo. Ty si sa však tvárila akoby si ma znenávidela. Držal som si odstup lebo si to tak chcela. Sama si mi to povedala."

„Povedala som to aby si mi nezlomil srdce. Pretože byť s tebou je tá najkrajšia vec akú som zažila. A pomyslenie, že sa tak správaš aj k iným ma zabíjalo."

„To by som ti nikdy nespravil Prim."

„Ani ja tebe Yoongi."

Povedať mu čo cíti a čo pre ňu znamená bolo ako rozhrešenie. Oči sa jej leskli a ľadovými rukami objímala samú seba. Hľadela Yoongimu do očí, čakajúc či jej ešte niečo povie.

„Prim...," podišiel k nej a sprvu neisto rozprestrel ruky. No len čo sa k nemu sama primkla, veľmi pevne ju objal okolo jej útleho tela.

Hrejivými rukami si ju primkol na hruď. Jeho teplo, jeho vôňa a jeho dotyk, mala všetko čo v tom momente chcela. V rukách držala všetko, na čom jej kedy záležalo.

„Viem že to môže vyznieť hlúpo," šepkal s hlavou jemne položenej na tej jej, „ale...Prim..."

Tá na neho pozrela a jemne uvoľnila ich objatie, hľadiac mu do hlbokých hnedých očí. Lampy, ktoré sa rozsvietili nad ich hlavami, mu sfarbili dúhovku do farby ktorú v jeho očiach ešte nikdy nevidela.

„Od tej prvej noci... v ten moment ako som ťa zbadal. Za to, čo som urobil sa budem ospravedlňovať ešte veľmi dlho, ale ja... V ten večer... bola si tak- nikdy som nevidel- Prim, ja-."

Ani nedokončil vetu.

Pobozkala ho.

Musela. Čakala na to už tak dlho, že nevydržala ani minútu dlhšie. Nie keď zvieral jej telo v pevnom objatí a úprimným pohľadom jej hľadel do očí.

V ten moment všetko utíchlo. Vietor ustal, sneh sa roztopil a Zem sa prestala točiť. Skôr než stihol nájsť zvyšky odvahy na dokončenie vety, Prim sa postavila na špičky a pobozkala ho tak, ako túžila od prvej noci ktorú spolu strávili.

Ten pocit, ktorý cítila v celom tele keď sa jeho mäkké pery dotýkali tých jej, sa vymykal všetkým veciam čo poznala. Vlastne si bola istá že neexistujú slová, ktoré by zvládli opísať to elektrizujúce vzrušenie pretekajúce každou žilkou jej skrehnutého tela. Cítila radosť a nadšenie, chcela plakať a zároveň sa smiať. Nikdy nepocítila väčšiu eufóriu, a pri predstave že ten pocit raz zmizne, mala strach že zomrie od žiaľu.

Vonku snežilo tak husto, že vôkol nič nebolo vidno. Stromy sa prehýbali a vietor svišťal. Ale myslíte, že ich to zaujímalo? Ani jeden si to nevšimol. Mali oči len jeden pre druhého.

To čo v ten večer našli bolo výnimočné. Len ťažko nájditeľné. Človek nájde taký objav možno len raz v živote. Je to krehké a krásne a nedá sa to opísať, je to možné len cítiť. A oni obaja to cítili. Bolo to v nich a všade naokolo. Nikto iní to nevidel, len oni.

Prim nepoznala také slovo. Možno o ňom počula z rozprávania, no ešte nikdy ho nepocítila. Ten hrejivý pocit, ktorý však prúdil všade vôkol nich a vznášal sa ako oblak nad ich dotýkajúcimi sa hlavami, bola láska.

Hrejivá a čistá. Takú, akú človek len tak nenájde.

***

Sneh prikryl všetko zlé a naznačuje nádej. Nový začiatok pre Prim a Yoongiho. Lenže tu príbeh nekončí. Ešte stále sú veci, ktoré je potrebné vyrozprávať.

Dúfam že ste ready.

🃏🎭

Love you.
Xoxo.