A tak sa odohrala posledná scéna Priminho smutného príbehu. Toho ktorý nikto nechcel, nikto nevítal a ktorý zasiahol nielen hlavnú hrdinku, ale aj postavy s ňou spojené. No napriek všetkej bolesti ktorú spôsobil, musel sa odohrať. Lebo aj tie najťažšie dejstvá v sebe nosia silu a ponaučenie.
Príbeh v ktorom sa Priya mala naučiť prehrávať a nájsť krásu v chybách, milovať samú seba a to najdôležitejšie, odpúšťať si, sa konečne skončil. Priniesol veľa zlého a rany, ktoré sa nikdy celkom nezahoja. Vzal si človeka a kúsky z duší jeho blízkych. Je to skutočne veľká cena za lekciu, no napriek všetkému, pri balení si vecí a opúšťaní brán nemocnice, prahom dverí prechádzala Prim silnejšia, než kedykoľvek predtým.
Na ceste ktorú v jednu chvíľu znenávidela, našla opäť samú seba.
Stačil jeden moment a životy, ktoré žili dvaja mladí ľudia, skončili. Jedno mávnutie krídel, jedno pochybenie a následky nešťastného momentu zrastú s realitou. Zodpovednosť, ktorú každý nesie sám za seba, sa prenesie aj na ľudí navôkol a nech to bolí akokoľvek veľmi, zapustené korene nešťastnej náhody už nikto nevytrhne. Sú večné.
Lenže rovnako rýchlo ako začal, jedným stretnutím zase našiel správny koniec a nové smerovanie. Možno to je na tom osude tak zaujímavé. Jeho nevypočítateľnosť. Jediná istota ktorú so sebou nesie. A viera, že všetky zlé dejstvá sa raz skončia a opäť vyjde slnko.
To čo jej do života priniesol osud uplynulý rok ju bude sprevádzať navždy. Jazvy na rukách a v srdci po osudovej noci, kedy ju jej milovaný človek naveky opustil. A hoc to znie akokoľvek trýznivo, jej osud prijala.
Naučila sa prehrávať a odpustila si.
Prijala všetko čo sa stalo a napriek tomu že nikdy nepochopí prečo sa niektoré veci v živote dejú, akceptovala ich. A je pripravená ísť ďalej. Nezabudne, nikdy nezabudne, ale s vierou v spravodlivý osud prijme všetko, čo si na ňu chystá. Pretože všetko nás posúva pred a nech sa to vyslovuje ťažko, všetko zlé má v sebe aj kúsky dobra.
A tak pozbierala posledné sily ktoré jej ešte zostali a zdvihla hlavu smerom vpred. Pretože jedine tak skutočne prežije. Pretože je dosť silná na prehru.
Lebo prehra stojí sily a sebazaprenie skúsiť zo znovu. Stojí rany a bolestné odpustenie samému sebe. Veď každý robí chyby. A v momente ako si odpustíme, vyhráme. V tom je krása prehry. Vždy dáva druhú šancu.
A Priya to ide skúsiť znovu a svojou odvahou ukončuje tragický príbeh z minulej jesene. Jedno stretnutie, jedna láska, jeden spoločný osud no dve cesty. Jedna v oný večer skončila, no tá druhá musí ísť ďalej. Bude to bolieť a rozhodne to nebude ľahké, ale zvládne to. Pretože presne to má vpísané v očiach.
A tam kde jeden príbeh končí, druhý začína.
Nové postavy, nové scenáre a nové zápletky.
Ale nech si na ňu osud prichystal čokoľvek, zvládne to.
Mama jej vždy vravievala, že jej brat má oči ako mahagónové drevo. Pevne zrastené so zemou. Najpevnejšia opora, akú mohla dostať. Vždy bude stáť po jej boku.
A Priyi zase vravievala, že jej oči sú plné dažďa. Je silná ako voda, ktorá prúdi miestami ktoré sú ťažko priechodné a predsa si nájde cestu. A keď stretne prekážku, vydá sa inou. Nikdy nezastane. Vždy ide v pred. Aj napriek hrádzam, ktoré na svojej ceste skôr či neskôr stretne, vždy potečie smerom do budúcna.
Rovnako ako Prim a rovnako ako my.
*THE END*
DU LIEST GERADE
Butterfly (BTSxGirl)✅️
Fanfiction"Júlia zomrela zbytočne," prehlásil. "A preto tou hrou pohŕdam." "Predstav si jej život po tom, čo Rómeo jej vinou zomrel. Čo iné mala robiť? Znenávidela by sa." "Žiť, Prim." "Myslíš že je to tak jednoduché?" "Nie je. Iste nie. Ale musí. Pretože iba...
