Butterfly (BTSxGirl)✅️

12. Bite

Vonku už bolo neskoro a skoro nič nebolo otvorené. Yoongi však poznal pár mieste, na ktoré sa vedel spoľahnúť v každú hodinu neskorej noci.

Zaparkoval pred malým bistrom a pomohol Prim dostať sa z tesnej prilby. Obaja boli už poriadne hladní a nevedeli sa dočkať teplej polievky, ktorou bolo bistro známe. Zeleninový vývar s rezancami, mäsom a vajíčkom. Dokonalá bodka za tak pekným večerom.

Bistro to bolo veľmi útulné. Drevené vysoké stoly, zemité farby a plno kvetov okolo.

Sadli si proti sebe a skôr než našli novú tému na rozhovor, jeden druhému sa mimovoľne zapozerali do očí. Usmiali sa. Ani nevedeli prečo. Nikto nevedel čo povedať. Ale nevadilo im to. Vlastne to bolo zvláštne príjemné.

Yoongi im vybral polievku, o ktorej Prim tvrdil že jej zmení život. Tá si podoprela hlavu rukou a s očami prechádzajúcimi po Yoongiho tvári sa snažila na nič nemyslieť. Cítila sa tak príjemne, že si nechcel kaziť náladu výčitkami či obavami.

Vôbec nevedela čo sa bude diať. Či sa budú rozprávať o tej noci, o divadle, o škole či chybách čo spravili. Či sa na ňu hnevá, či ju chce len využiť alebo sa jej ospravedlniť. Z jeho pokojnej tváre nevedela nič vyčítať. Napriek neistote sa cítila dobre. Len sťažka by vedela tento moment prirovnať k niečomu čo už zažila.

Áno, chodievala s chlapcami na prechádzky. Bola už pozvaná na večere či pikniky a dokonca podostávala aj pár kytíc kvetov. Nehovoriac o tom, že medzi jej staré lásky patrili aj nejakí známejší hudobníci. Ale ani rande so slávnym spevákom, ktorý o ňu prejavil záujem v poslednom ročníku konzervatória nemalo takú atmosféru, ako oný večer. Rozprávanie s ním bolo ľahké. Priam bezstarostné. A istým spôsobom zahnalo všetky jej výčitky svedomia nikam do úzadia.

„Takže bonsaje vravíš," usmial sa na ňu. Jej nadšenie pri vyslovení tých pár slov ho vážne pobavilo.

„Bonsaje sú ako ja."

„Tento príbeh chcem počuť."

„Prvý bonsaj som dostala keď som odohrala svoje prvé predstavenie v živote. Mala som asi 6 rokov. Darovali mi ho rodičia po premiére v školskom predstavení ako darček. Mala som tie najkrajšie vílovské šaty, ktoré mi mama vlastnoručne ušila. O tom že som sa v nich dvakrát počas predstavenia potkla pomlčím."

Yoongi so smiechom miešal horúcu polievku, ktorá medzičasom pristála na ich stole.

„Bolo to predstavenie o víle jari. Volala sa Primavera a ja som, ako inak," zašomrala so smiechom, „hrala hlavú rolu. Od tej doby mi prischla prezývka Prim a ten malý bonsaj mám dodnes. Aj keď už dávno nie je malý."

„To som netušil," usmial sa. „Dúfam že ku každej tvojej zvláštnosti máš príhodu, ktorú mi povieš."

„Touto jednou to celé začalo. Aj divadlo aj bonsaje. Keď sa nad tým zamyslím, nie je medzi nimi veľký rozdiel."

Yoongi jej daroval prekvapený pohľad.

„Bonsaje sú malé stromy. Sú reálne, živé a krásne. Ale sú zmenšené. Tvarované do dokonalosti. Každému konáriku a každému listu je venovaná pozornosť aby bol na nerozpoznanie od dokonalosti. Sú tvorené aby potešili oko aj dušu. Prinášajú zážitok. Presne ako divadlo. Stvárňuje realitu, ale nie je ňou. Každá veta, každá scéna, všetko je tvorené len pre dokonalý zážitok diváka."

Yoongi celkom zabudol na polievku a s pootvorenými ústami počúval. Prim vedela vážne pútavo rozprávať príbehy, to musel uznať.

„Asi preto mám bonsaje tak rada. Pripomínajú mi to, čo tak milujem," zapýrila sa. Po jej dlhom monológu sa náhle stiahla a s červeňou v lícach sa pustila do polievky.

„To je veľmi pekný príbeh."

„Ale nechcem celý večer rozprávať len o mne. Povedz mi niečo o sebe," sivastými očami sa zasmiali na jej spoločníka.

„O mne? Moje zážitky nie sú ani z ďaleka tak pútavé."

„Chcem vedieť všetko," zasmiala sa. „Začni od detstva a nevynechaj ani jeden detail!"

Yoongi sa usmieval. Pri jej radostných očiach sa ani nedalo inak. Bol rád keď ju videl uvoľnenú. Vlastne ani nečakal, že po tom, čo mu Prim povedala by skončili o pár dní uprostred noci v bistre a spoločne sa smiali ponad veľkými miskami polievky.

„Piano, štipendium, jedna sestra a nemám rád kyslé uhorky."

„Všetko?" otrávene zdvihla obočie. Vedela že nebude chcieť priznať úplne všetko, ale mohol sa trocha premôcť.

„Od zlého chlapca som teda vážne čakala viac..."

„Jaj, ešte som zabudol. Máš pravdu... ešte zlaté malborky..."

„Ha ha, hovor vážne."

„Vravím ti že nemám nič zaujímavé."

„Tak si to vymysli."

„Máš rada keď je po tvojom? Lebo u mňa ti to neprejde."

„Toto je zlý chlapec o ktorom vravím. Tak, začni. A obzvlášť sa teším na príbeh o tvojej motorke."

„Páčilo sa ti to?"

„Ani nevieš ako," jej oči priam žiarili. „Musíš ma na nej naučiť jazdiť!" skríkla od nadšenia.

„Uh...," zarazil sa a Prim znervóznela. Žeby to prehnala?

„Nie, nemyslela som to tak. Nemusíš ak nechceš.. to som len tak trepla. Prepáč."

„V pohode... To nič."

Spoločne sa pustili sa do polievky. Tá medzičasom vychladla na tú akurátnu teplotu, ideálne aby zahriala ich studené telá z nočnej cesty po meste. Atmosféra medzi nimi však už bola zvláštna. Rozhodne nie taká uvoľnená ako predtým. Prim cítila niečo vo vzduchu a tušila čo.

„Ehm, ...Prim," nadhodil po chvíli ticha. „To v ten večer. Nebolo to a...-."

„Jasné," hlesla okamžite. „Nič záväzné."

„Hej?"

„Netráp sa tým," usmiala sa kútikmi pier.
„... sme v pohode. Kľudne jedz."

***
Hellou❤

Any opinions?

Love you.
Xoxo.

🥘🥣