Jeho byt bol veľmi pekný. Ležal neďaleko centra v jednom z historických budov mesta. Staré okenice a vysoké stropy, dýchal zvláštnou atmosférou.
Len čo vošli dnu, Taehyung jej zavesil kabát a priviedol do obývačky na pohovku. Hlava sa jej ešte stále nakláňala zo strany na stranu, ale nie natoľko, aby dovolila Taehynugovi aby sa jej čo i len dotkol.
„Tu si kľudne ľahni. Niečo ti uvarím."
„Chcem ísť domov."
„Na to je trochu neskoro, nemyslíš?" pousmial sa.
„Prečo to robíš? Ak čakáš nejakú vďaku, tak na to rovno zabudni. Nebudem tu ani minútu, počuješ?"
Nad jej žvatlaním sa len usmieval. Kolísala sa z nohy na nohu až kým neskončila na jeho bielom gauči.
„Ten tvoj vzdor je vážne roztomilý."
Povolil si košeľu o jeden gombík a z ruky sňal hodinky. Prešiel ku kuchynskej linke, zasvietil svetlá a začal prehľadávať zásuvky s potravinami.
Všetko v jeho byte bolo také sviežo- čisté. Biely gauč, biely koberec a sivý kuchynský ostrovček, ktorý oddeľoval obývaciu a kuchynskú časť. Steny mali belasú farbu tiež. Všetko bolo veľmi moderné a čisté. Istým spôsobom sa to k nemu vôbec nehodilo, no na druhú stranu si nevedela predstaviť byt, do ktorého by viac pasoval.
Prim strnulo sedela na gauči. Vôbec sa necítila dobre. Predstava čo by robil Yoongi kebyže zistí, že noc po tom, čo spala u neho doma, spí u iného, cudzieho chalana, sa jej vôbec nepáčila. Nechcela, aby v nej stratil dôveru. Veď len pred nedávnom si ju získala.
„Nebudem jesť. Nie som hladná."
„Viem že si. Okrem toho, len ti to prospeje. Alkohol rýchlejšie vyprchá."
Bola veľmi hladná. Podľa všetkého, Taehyung ju mal prečítanú. A odpor bol asi skutočne zbytočný. Prevrátila oči a uvelebila sa medzi mäkkými vankúšmi jeho gauča.
„Čo chceš? Môžem ti urobiť cestoviny, vajíčka... možno tofu? Alebo chceš niečo objednať?"
„Máš mlieko?"
„Mlieko?"
Prim pokývala hlavou. „Mám chuť na mliečnu ryžu."
„So vanilkou či čokoládou? Nie, budem hádať. Škoricový cukor a maslo."
„Desíš ma."
Taehyung sa pustil do prípravy mliečnej ryže, tak ako si Prim rozkázala. A tá ho počas celého procesu pozorne pozorovala. Aj miešanie mlieka bolo zvláštne záhadné. S kolenami pokrčenými k hrudi sedela prikrytá dekou a hľadela ako mu pramene vlasov padajú do očí. Ten nič vraviaci pohľad, ktorý stále sedel na jeho tvári bol niečím, s čím si ho už neoddeliteľne spojila. Veľmi ju zaujímalo na čo práve myslí.
Urobil dve porcie a tanier s horúcou kašou vložil Prim do rúk. Tipovala by ho na čokoládu ale jeho tanier bol pokrytý vanilkou a kúskami masla. Ešte ani nedojedol, keď na malú chvíľu odbehol do vedľajšej miestnosti. Vrátil sa s oblečením na prezlečenie.
„Môžeš v tom spať."
„Odkiaľ máš to tričko?"
„Prečo?"
„Aj ja som mala také. Úplne rovnaké. Už to bude pár rokov. Kúpila som si ho na ich koncerte," neveriacky si prezerala úhľadne poskladaná tričko kapely Arctic Monkeys.
„Dokonca mi ho Alex osobne podpísal. Som si istá že kebyže mám o pár rokov viac, tak už som za neho dávno vydatá," zasmiala sa pri tej predstave.
YOU ARE READING
Butterfly (BTSxGirl)✅️
Fanfiction"Júlia zomrela zbytočne," prehlásil. "A preto tou hrou pohŕdam." "Predstav si jej život po tom, čo Rómeo jej vinou zomrel. Čo iné mala robiť? Znenávidela by sa." "Žiť, Prim." "Myslíš že je to tak jednoduché?" "Nie je. Iste nie. Ale musí. Pretože iba...