Butterfly (BTSxGirl)✅️

40. Goodbye

Ocitla sa v neznámom šere. V čiernej prázdnote bez stien či nábytku. Na nič si nespomínala a len sťažka niečo videla. Rozpínala oči a márne sa snažila nájsť niečo povedomé, čo by jej prezradilo kde sa nachádza.

„Si tu," zaznel prívetivý hlas kdesi z diaľky.

Jej tvár sa strhla smerom k nemu. Ten hlas by spoznala kdekoľvek. Aj napriek tomu že ho už tak dlho nepočula.

„Yoongi? Si to ty?" rozbúšilo sa jej srdce. „Si to naozaj ty?"

Z tmavej šedi sa náhle vynorila postava, tak zreteľná a jasná. Iste že to bol on. V koženej bunde s helmou pod pazuchou stál len pár metrov od nej. Čierne vlasy mal strapaté a na jeho perách žiaril tak bezstarostný úsmev.

„Yoongi!" skríkla nadšením. Rozbehla sa za ním a ruky vystierala k objatiu.

„Prim, tak rád ťa vidím. Chýbala si mi."

„Aj ty mne," rútila sa k nemu. „Tak veľmi si mi chýbal."

„Vyzeráš inak Priya. Čo sa to s tebou deje? Posledné mesiace ťa nespoznávam."

„Yoongi prečo ťa neviem objať?" zarazila sa keď bežala smerom k nemu no on sa stále vzďaľoval. Nech šliapala akokoľvek rýchlo, ich postavy stále delili necelé tri metre. Nevedela ho dostihnúť.

„Čo sa to deje? Si skutočný? Si to naozaj ty?"

„Iste že som. Alebo si už na mňa zabudla?" pousmial sa.

„Prosím nerob žarty a príď ku mne. Neviem prísť bližšie. Musíš podísť ty sem. Tak veľmi ťa chcem objať. Chcem byť konečne s tebou."

„Prišiel som ťa len pozrieť. Mám pocit že nie si šťastná."

„Šťastná? Yoongi akoby som mohla."

„Musíš byť. Pamätáš na sľub čo si mi dala?"

„Prečo si prišiel až teraz? Prečo nie skôr? Prosím už nikdy neodchádzaj. Neopúšťaj ma."

Prim stále načahovala ruky k jeho postave a márne sa snažila dostať bližšie. Po ničom netúžila viac ako mu opäť padnúť do náručia a pocítiť jeho hrejivé teplo. Konečne má možnosť, tak prečo to nejde?

„To nemôžem Prim," pousmial sa. „Prišiel som len na chvíľu. Čo sa deje? Prečo začínaš plakať? Priya, nechcem aby si plakala. Som tak rád že ťa zase vidím."

„Chýbaš mi. Nevieš si predstaviť ako veľmi ťa pri sebe potrebujem. Musím ťa objať," načahovala sa. „Prečo ťa neviem chytiť, Yoongi? Čo sa to deje? Kde to sme?"

„Prišiel som pretože sa deje niečo, čo nie je správne."

Načahovala sa k jeho telu ale nešlo to. Tak veľmi sa snažila. Bol pred ňou, necelých pár metrov. Láskavo sa usmieval no priblížiť sa k nemu nesmela.

„Robím si o teba starosti. Prečo nie si šťastná?"

„Akoby som mohla byť keď nie som s tebou? Keď som sa nemohla ani rozlúčiť?"

„Ale veď som bol s tebou stále. Celý ten čas. Až kým si sa neprebrala."

„Ja viem ale... prečo si to chcel? Prečo som sa musela prebrať. Zobudiť sa a žiť napriek tomu že nechcem... nikdy sa s tým nezmierim."

„Takto nehovor. Musíš byť šťastná. Tak to má predsa byť," podišiel pár krokov bližšie k jej uslzenej tvári.

„Neviem to. Nedokážem to. Nemôžeš to odo mňa chcieť. Prosím, radšej mi podaj ruku a budeme spolu. Sľubujem. Konečne budeme obaja šťastní."