Butterfly (BTSxGirl)✅️

11. Peripetia

Bol stred októbra a chodník, ktorý bol už pokrytý lístím zanikal v šere večera.

Situácia od jej posledného stretnutia s Yoongim začínala byť vážna. Sústredenie? Nemožné. Nadľudský výkon.

Priminu hlavu ovládol zmätok. Mala pocit, že jej myseľ je ako jedna veľká práčka. Ľudia do nej nahádzali plno rečí, myšlienok a rád a v nej sa to teraz nekonečne dlho krúti, premiešava, šmýka a obracia. Stále a stále, dookola a neprestajne.

Namjoonové slová si však postupne stále viac a viac drali cestu do jej vedomia a ona si na ne spontánne spomínala čoraz častejšie. Vedela že mal pravdu a že to musí urobiť.

Presne netušila, čo si od onej návštevy sľubuje. Čo jeden hlúpy bar zmení na jej situácii. Čo urobí, ak ho tam stretne? Čo mu povie? Čo ak sa nebude chcieť s ňou baviť? A čo ak ju odmietne?

A čo ak sa v ten večer nič nestane? Yoongi nepríde a oni sa nestretnú. Bude sklamaná? Bude rada? Ukončí sa tak jej zmätok? Snáď... takto sa predsa dlho žiť nedá.

Sadla si za barový pult a chrbát oprela o vysokú stoličku. Barman, ktorého už poznala z videnia jej na pult položil vysoký pohár Cabernetu. Dnes mala chuť na červené.

Sedela na onom mieste dobrú chvíľu. Pohár, ktorý bol medzičasom už tretíkrát doplnený stál oproti nej a jej líca začínali chytať tú správnu farbu. Zhrbená na barovej stoličke sa hrala so skleneným pohárom a čakala. Nič sa nedialo. Asi to tak bude najlepšie...

Dopila zvyšky Cabernetu a začala sa zberať.

„Oh nie," zháčila sa, keď pred ňu barman postavil štvrtý pohár vína, „už nebudem. Na dnes mi stačilo."

Ako odpoveď však dostala len mužovo letmé kývnutie na miesto za ňou.

Len čo sa však naklonila smerom dozadu, jej tvár narazila na telo človeka, ktorý sa znenazdajky priblížil.

„Bože si v poriadku?!"

„Au," preľaknuto si chytila udretú tvár, len čo zbadala Yoongiho.

„Nechcel som ťa vydesiť."

„Ako dlho si tam stál do čerta?!"

„Dosť dlho na to aby som si všimol že si smutná."

„Bože môj," znepokojila sa ešte viac a vypila štvrtý pohár vína, ktorý jej Yoongi nechal naliať.

„Srandujem Prim," usmial sa. „Pred chvíľou som prišiel. Nemusíš mať obavy."

„Uh-ha. To je škoda. Ja som už na odchode."

„To sa hodí," vyložil na pult peniaze. „Ja tiež. Ideme?"

„Čo? Kam?"

„Nepýtaj sa a poď," ťahal ju za lakeť smerom von z baru.

„A- ale- ja," jajkala počas toho ako zmätene brala kabát a šál, snažiac sa dostihnúť jeho rýchle tempo chôdze.

Yoongi ju viedol von, smerom na parkovisko.

„Nemáš pocit že je až príliš pekný večer na cigaretový dym a víno?"

„Že to vravíš práve ty..."

„Uh, pravda. Naozaj som urobil dobrý dojem..."

„Asi by si mala vedieť že fajčím len výnimočne... ostatno ako ty."

„Ako ja? A- to ako to vieš?"

Yoongi ju na moment prešiel pohľadom, no potom sa usmial. „Tip. Neprevezieme sa?"

„ČO!?"

Prim vyvalila oči len čo zastavili pri Yoongiho motorke, zaparkovanej na zadnom parkovisku baru. Lesklá, čierna. Vyzerala ako niečo, z čoho sa dá veľmi ľahko spadnúť.

„Čo to do pekla je?"

„Prim," zasmial sa od srdca, „snáď sa nebojíš."

„Nie, jasné že nie. Ja len... ja neviem či-," habkala pozerajúc raz na motorku a raz na jeho. Prim bola celkom spontánna ale toto bolo veľa na jej hlavu plnú vína.

„Nič sa ti nestane, nemaj obavy."

„O to nejde ja len..-" hľadala slová zatiaľ čo Yoongi nasadol.

„A- a kam pôjdeme?"

„A nie je to jedno? Nie sú bezcieľne prechádzky po meste najkrajšie?"

„Ah-."

„Neveríš mi?"

Prim sa náhle minuli všetky výhovorky. Prekvapil ju úsmevom, ktorému sa len veľmi sťažka hovorí nie. Všetky obavy sa náhle utopili v hĺbke jeho tmavých očí.

„Daj si to," podal jej helmu.

„A čo budeš mať ty?"

„Budem v poriadku," ubezpečil ju. „Hlavne si ju už nasaď, dobre?"

Prim si upevnila čiernu prilbu na hlavu, postavila sa na špičky a tak obratne, ako len so štyrmi pohármi vína vedela, vyliezla na miesto za Yoongim. Netušila či na tom sedí správne a kam do pekla má dať ruky.

Parkoviskom sa ozvalo náhle zavrčanie motora. Okamžite spanikárila a jej telo sa skoro skĺzlo dole. Ešte nikdy na motorke nesedela a Yoongiho vlastne vôbec nepoznala. Mala pocit, že si malú paniku môže dovoliť.

„Drž sa ma," ozval sa cez rev motora.

„ČO?!"

„Drž sa!" skríkol a motorka sa náhle odlepila od miesta. Spätná sila okamžite hodila Prim dozadu. V poslednej sekunde sa primkla na Yoongiho chrbát a ruky preplietla okolo jeho pása.

„My zomrieme!!!"

„Prim," obzrel sa na ňu zatiaľ čo pridával plyn, „nič sa ti nestane. Sľubujem."

Vydali sa na cestu po meste. S prižmúrenými očami a rumencom v tvári sa snažila držať svojho jediného oporného bodu, ktorý práve mala. Čím dlhšie však jazdili ulicami veľkomesta, tým viac sa to Prim začínalo páčiť. Adrenalín priam tiekol každou jej cievkou. V hrudi cítila biť svoje srdce, ale tá eufória, ktorú náhle pocítila začala byť až zvláštne návyková.

„Už je ti lepšie?" zasmial sa Yoongi, keď dlhší čas nepočul Primine skuvíňanie.

Lepšie? Bolo jej nádherne! Líca pripučené v tesnej prilbe sa jej smiali. Rýchlosťou blesku sa jej pred očami mihali výškové budovy keď prechádzali najmodernejším centrom mesta. Bola noc a ulice boli tak akurát prázdne.

Prim sa cítila ako v sne. S hlavou položenou na jeho chrbte a s rukami okolo pása pozorovala ako budovy a obchody mesta miznú v prachu ciest. Už sa vôbec nebála... aj napriek šialenej rýchlosti, ktorou Yoongi šiel. Môže byť tento večer ešte lepší?

„Prim," otočil sa na ňu keď zastavili na červených svetlách križovatky.

„Yoongi?"

„Nie si hladná?"

***

If i had to choose one scene from this story that would come to reality, it would be this

Nešli by ste so mnou brazdit nočné ulice veľkomiest? Míňať mrakodrapy a uháňať so studeným vetrom o preteky? Prešli by sme celé mesto a keď budeme už úplne uzimené a hladné, zájdeme na dobré jedlo a čaj? Alebo možno čokoládu?
A na druhý deň sa presunieme do ďalšieho mesta, na ráno si dáme veľkú kavu a vychutnáme východ slnka pri pobreží?
I would love that...

✨🌌

Love youu
Xoxo