Butterfly (BTSxGirl)✅️

20. DRUHÉ DEJSTVO

„Vyzleč sa."

„Čo prosím?!"

Yoongi len prevrátil oči. „Prinesiem ti niečo teplé na prezlečenie."

Ich oblečenie bolo zmrznuté. Sneh a dážď vsiakol do látky a mrazivý vzduch sa dostal až pod kosti. Keď zosadli z Yoongiho motorky, ich prsty sa už skoro vôbec nehýbali.

Z pred školy sa presunuli k nemu domov. Počasie sa zhoršovalo. Vločky snehu lietajúce všetkými smermi dokonale zhoršovali viditeľnosť, ktorá bola už aj tak dosť zlá. Prim nemohla byť šťastnejšia, keď po strastiplnej ceste, ovládanej prírodnými živlami, konečne zaparkovali pred jeho bytovým domom.

Yoongi jej priniesol nové oblečenie a dal variť vodu na čaj. Nestávalo sa často, že by v jeho byte mával návštevy. Preto aj ten neporiadok všade naokolo. Snažil sa však aby Prim nič nechýbalo. Prehľadával chladničku a vymýšľal, čo by jej uvaril aby nebola hladná. V zimný večer ako ten by sa hodilo niečo teplé. Škoda že mal chladničku len plnú plechoviek piva a jogurtov.

Prim by ani vo sne nenapadlo, že by sa v jeho byte ešte niekedy ocitla. Tentoraz to však bolo iné ako naposledy. Vedela viac než isto, že nikde inde na svete, nechce prečkať krutú zimnú víchricu viac, ako s Yoongim v teplých útrobách jeho malého bytu.

Bola opäť s ním, a cítila k nemu niečo, čo si konečne mohla priznať. Udalosti posledných dní boli však náročné a jej mysle potrebovala chvíľu čas na spracovanie.

To čo však vedela na bolo, že jedlo ju vôbec netrápilo. Či sa v ten večer naje z instantnej polievky alebo z plechovky piva, jej bolo celkom ukradnuté.

*

„Nemyslíš vážne že si nevidela ani jedného Harryho Pottera. Teraz sranduješ," vyvalil na ňu oči.

Sedeli na gauči, prikrytí všetkými dekami ktoré Yoongi doma mal. Telá im zohrievali jeho mikiny a vnútrajšok teplá hovädzia polievka, ktorú donášková služba priniesla len pred pár minútami. V jeho malej obývačke bolo zhasnuté a jediné svetlo ktoré ožiarovalo ich tváre bol laptop s filmom.

„Musíme si ho spolu okamžite pozrieť."

„Každý o ňom vždy rozprával že ma prešla chuť," smiala sa Priya nad jeho rozhorčenou tvárou. „Okrem toho, vždy som myslela že je to pre deti."

Yoongi na ňu hľadel so smrťou v očiach. „V pekle je špeciálne miesto pre ľudí ako ty. Ale neboj, zachránim ťa. Dúfam že nie si unavená, lebo dnes si urobíme malý Harry Potter maratón. Potrebuješ ho."

„No že si to ty, tak- o bože Yoongi!" zhíkla, len čo zbadala ranu v jeho obočí. „To sa ti kedy stalo?!"

Ten sa len zmätene chytil za čelo. Prechádzal si po obočí ale nerozumel o čom hovorí.

„Nič tam nie je Priya. Nevymýšľaj. Späť k Harrymu."

„Mal by si si to umyť. Stalo sa to po ceste sem alebo až tu?"

„Priya," otrávene na ňu pozrel. „Môžeš prestať?"

„Bolí ťa to?"

„Veľmi mi lichotí že sa o mňa tak zaujímaš. Vážne veľmi ma to teší, ale mohla by si sa venovať filmu ktorý som vybral?"

„Ale mňa baví zaujímať sa o teba," rýpla si Priya a naklonila sa k nemu skúmajúc jeho zvláštne zranenie, ktoré začínalo na čele a tiahlo sa naprieč obočím až k jeho viečku.

„Priya dosť," uhýnal sa jej.

„Ale Yoongi!" smiala sa a nenechala ho na pokoji. Začala ho štekliť na bruchu a Yoongi strácal šance na výhru. „Ty si šteklivý!" odhalila jej novú tajnú zbraň.

„Priiim," chytil jej ruky a zvalil na chrbát. „Môžeme prosím prestať?"

„A vieš čo Yoongi? Žiadny Harry Potter ma nezaujíma. A celý film mi je úplne ukradnutý. Kým sme tu, všetko naokolo mi je celkom ukradnuté."

Yoongi sa na ňu zvrchu usmieval a prstami jej uhladil vlasy z tváre.

„Takže si mi môjmu filmu dala košom?"

„Viem o niečom, čo je omnoho zábavnejšie," dvihla obočie a priblížila sa k jeho tvári len milimeter od jeho pier.

„Môžeš hádať Yoongi."

„Zábavnejšie ako maratón Harryho Pottera? Hm... Scrable?"

„Tesne vedľa," zasmiala sa a dala mu malú pusu na pery. Yoongi zostal zaskočený a celkom odzbrojený. S pobláznenými očami hľadel na Prim dúfajúc že bude pokračovať.

„Alebo vieš čo, máš predsa len tie scrable? Možno je to dobrý náp-."

„No to určite Prim. Ideš ku mne!"

*

V tú noc išli spať na ich pomery celkom skoro. Po náročnom dni boli obaja unavení.

Prim ležala v jeho posteli otočená smerom k oknu. Výhľad mal veľmi pekný. Omnoho krajší ako ten, ktorý vidí každú noc ona. Aj jeho posteľ bola omnoho pohodlnejšia. Žiadne z týchto vecí ju však nijak nezaujímali. Ležala na boku a jej telo zohrieval Yoongi, ktorý spal hneď vedľa nej. Jemnými pohybmi jej prstov mu hladila ruku a hľadela von na nočné mesto. Bola tak veľmi unavená, ale ešte nechcela zaspať. Chcela aby táto noc trvala večne. Aby nikdy nemusela vstať a aby navždy cítila jeho teplé objatie.

„Yoongi?"

„Hm-m?" prebral sa už z polospánku.

„Alebo nič. Radšej spi."

„Čo je? Deje sa niečo?"

„Nie, nie. Kľudne spi."

„Prim. Čo je?"

„Nič ja len...ja len že... ah..."

„Áno?"

„Ľúbim ťa," zašomrala rýchlo.

„Čože?"

„Nič."

„Nepočul som. Môžeš to zopakovať?"

„Nič som nepovedala."

„Ale áno. Čo to bolo?"

„Počul si to dobre. Nepoviem to," celá sa červenala.

„Nie vážne. Vôbec som ťa nepočul. Bolo to niečo ako ľú- čo?"

Prim sa hanbila a smiech jej líca sfarbil ešte viac doružova. Otočila sa k jeho tvári a s perami v tesnej blízkosti jeho ucha mu pošepla: „Povedala som že ľúbim ťa, Yoongi."

Ten jej pozrel do očí a do vlasov jej vpečatil dlhý bozk.

„Veď vieš že aj ja teba, Prim."

***

No nie je to romantika?
🃏

Love you.
Xoxo