Butterfly (BTSxGirl)✅️

37. Thunder

„Priya? Môžem vojsť dnu?" potichu zaklopal na dvere jej strešnej izby a opatrne, skôr ako stihla odpovedať nie, vstúpil do miestnosti.

„Chcem byť sama. Môžeš prosím odísť?" poprosila ho zahalená v perinách jej postele.

Prešlo niekoľko dní čo Prim opustila jej izbu len v najhorších prípadoch. A aj to sa len zdržiavala na hornom poschodí a vyhýbala sa každému kto by sa jej potencionálne mohol niečo opýtať. Jej stav sa výrazne zhoršoval, jediný kto to nevidel však bola ona sama.

„Mala by si niekedy vyjsť von. Vonku je krásne počasie, prechádzka ti urobí dobre."

„Necítim sa na prechádzku. Prepáč. A teraz už prosím odíď."

„Mala by si niečo zjesť. Takto sa nedá žiť," pozeral na taniere z raňajok a obeda, ktoré jej tam priniesla mama. Bolo viac než jasné že ničoho sa nedotkla.

„Aspoň trochu. Niečo ľahké dať do žalúdka."

„Nemám chuť."

„Prim," povzdychol si a prisadol si na okraj postele. „Takto to ďalej nemôže ísť. Musíš fungovať."

„Fungovať? Namjoon veci už nejaký ten piatok nefungujú a ja vážne pochybujem že by prechádzka a ryža s vajíčkom niečo na okolnostiach zmenili."

„Okolnosti sa nezmenia ale aspoň si neprivodíš žalúdočné vredy."

„Aj tak stále neverím že tie okolnosti v ktorých žijem sú skutočné. A tak sú mi aj nejaké žalúdočné vredy ukradnuté."

„Ja viem že je to náročné. Niekedy je však zmena prostredia prospešná. Poď, zájdeme na pláž a povieš mi čo sa deje. Chcem aby si vedela že nie si v tom sama. Dobre?"

Namjoon sám neveril že ju skutočne prehovoril opustiť brány ich domu. Zoslabnutá a bez výrazu si obliekla náhodnú mikinu a šortky a spolu s kimbapom, ktorý im urobila ich mama ako olovrant, sa vybrali na pláž za domom.

Počasie bolo vážne príjemné. Ani nie chladno ani nie horúco. Podnebie bolo teplé a sem tam zafúkal osviežujúci vánok od mora.

Sadli si do piesku, vyzuli žabky a nohy ponorili do slanej vody. Priya pomaly uhrýzala zo zeleninovej rolky obalenej v ryži a riase a Namjoon si vychutnával že život aspoň na malý moment vyzerá ako predtým.

„Kde je Leiko?" pošepla po chvíli.

„Odcestovala na pár týždňov k rodičom. Je z Tägu. Plánuje sa však zastaviť aj tu. Pýta sa ma na teba každý deň a chce s tebou hovoriť, ale vravel som jej že sa na to ešte necítiš. Keď budeš pripravená, rada ťa bude počuť."

„Aj Yoongi je z Tägu," sklonila hlavu.

„Ja viem. Keď si bola v nemocnici, prišli ťa pozrieť jeho rodičia."

„Čo?" prekvapene otvorila ústa.

„Uh-hm. Chceli ťa vidieť či si v poriadku. Priniesli ti tú veľkú kyticu frézií."

„Vážne?"

„Sú to vážne veľmi milí ľudia. Povedali že si veľmi pekné dievča. A tiež že máš u nich vždy dvere otvorené. Ak by si teda niekedy chcel ísť do Tägu, môžeme ísť spolu. Je to od nás niekoľkohodinová cesta ale môžeme ísť napríklad vlakom. Možno by to nebol až tak zlý nápad, čo povieš?"

Prim si len povzdychla a pohľad venovala vlne, ktorá práve doľahla na špičky ich chodidiel.

„Nemôžem uveriť že sa to deje. Že je to tak ako si povedal. Yoongi, jeho rodičia, autonehoda... to nie je život ktorý som žila."