Butterfly (BTSxGirl)✅️

14. Play

Už z diaľky bolo počuť revanie motorky. Ani nie o minútu na to, Yoongi zastavil pred Priminím vchodom a z hlavy si sňal čiernu prilbu. Zase mal tu koženú bundu a strapaté vlasy.

Yoongi, ty ma vážne odmietaš šetriť...

„Dúfam že som ťa nezobudil."

„Vlastne nie, už som bola na odchode."

„Toto je pre teba. Myslel som že- eh-."

„Och bože! Nie- To nie je... em... to si nemal," neveriacky krútila hlavou a pozerala striedavo raz na neho a raz na jeho ruku, vystierajúcu k nej.

Podával jej helmu. Bola biela a jej povrch sa krásne leskol. Vlastne vyzerala celkom novo. Akoby ju pred pol hodinou kúpil v obchode.

„Bože Yoongi. To včera... nemyslela som to doslovne. Nemusíš to robiť. Nemusíš ma učiť jazdiť. Neviem prečo som to-."

„Prepáč," skočil do jej monológu. „Samozrejme že ťa naučím jazdiť. A rovno teraz. Chceš?"

Prim celkom stratila slová. Iba tupo hľadela na onú prilbu a jeho výraz v tvári. Prečo musel vyzerať tak dobre? A prečo ona musela mať tak mizerné sebazaprenie? Ale nebolo to jedno? Bola zmierená že ten chalan jej zlomí srdce. Tak kým sa tak nestane, nemôže si to užiť?

Vymenili si miesta a Yoongi jej povedal čo robiť.

„Tuto je plyn a tuto prevodovka. Nemusíš sa toho báť, je to ako na aute. Pomaly pridávaj plyn. Budem ťa istiť."

„Aaa!" skríkla sa len čo motorka vydala šialený zvuk. „Si si istý že je to dobrý nápad? Veď my umrieme!"

„Neblázni Prim. Len pomaly pridaj," chytil jej ruku, ktorú držala na plyne.

„Takže plyn aaa-."

Motorka sa pohla v pred a Prim sa na moment zahmlilo pred očami. Prešli pár metrov a Yoongi ju stále istil.

„Vidíš ako ti to ide."

„Vážne?"

„Samozrejme. Len pozor na tú- aaaa- Prim! Pozor a tú priekopu," smial sa.

„Prepáč."

„To je v poriadku. Ide ti to super. Hlavne pozeraj pred seba."

A s tými slovami zložil jeho ruky z tej jej a chytil ju za pás. Prim vedela že toto nesmie pokaziť. A ani nepokazila. Išlo jej to prekvapivo dobre. Oboch šťastlivo doviezla do školy a napriek tomu že samotná cesta od intrákov trvala asi 5 minút, Prim sa to ohromne zapáčilo. Viac než by obaja čakali.

*

„Počula si to o Hane?" Zdrapila Leiko Prim za rameno, len čo ju dobehla na chodbe.

„Hm?"

„Ževraj je tehotná!"

„Prosím?!"

„S naším profesorom spevu!"

„Preboha..."

„Ja viem. Je to hrozné. Počula som to od báb na záchodoch. No ale to je teraz jedno... O inom som chcela. Veľmi ma zaujíma, čo sa za posledné dni stalo, pretože ty celá žiariš," pošťuchla Leiko Prim na ceste do prednáškovej siene.

„Ja? To sa ti len zdá..."

„Bože, ako je možné že si tak zlá klamárka. Ty že chodíš na herectvo?"

„Vážne, nič sa nedeje. Všetko po starom."

Prim s červeňou v tvári a so zvedavou Leiko prekročili prah posluchárne. Bola plná ako zvyčajne. Našli si svoje útulné miesta v zadných radoch a Leiko nadviazala na ich starý rozhovor.

„Dobre vieš že ťa nenechám na pokoji kým to nezistím. Takže len vravím... odpor je zbytočný. Ale aj tak viem čo je vo veci."

„Čo?!" vypleštila či.

„No pán Rómeo predsa."

„Ty si blbá," krútila hlavou.

„Pán Rómeo. Pán motorkár. Pán najlepší v ročníku. Mám pokračovať?"

„Veľmi vtipné."

Prim sa cítila nekomfortne. Pri predstave že sa s ním Leiko vyspala v dobe kedy aj ona... čo jej mala povedať? Nechcela sa dotknúť jej citov a taktiež sa trochu hanbila, že cíti niečo k človeku, ktorý jej jedného dňa neskutočne ublíži. Bola si tým viac než istá. S povesťou ktorú má to bolo viac menej jasné.

Napriek tomu cítila, že to musí risknúť. Keď pozerala do jeho očí, nevidela v nich nič zlé. Práve naopak. Boli tak priezračné. A toho sa bála. Že sa stáva súčasťou jeho hry, lebo prestáva myslieť racionálne. Boli to dva polaritné pocity, ktoré cítila. Keď bola s ním, akoby svet tak ako ho pozná, neexistoval. Všetko je tak jednoduché a pekné. A keď je bez neho, vidí svet až príliš reálne. Ľudí, ktorí ho poznajú, reči, ktoré sa šíria a ona nerozumie ako môže byť stále tak naivná.

„Neviem či sa mi o tom chce hovoriť. Aj vzhľadom na okolnosti..."

„Hm?"

Prednáškovou sieňou sa ozvalo buchnutie dverí oznamujúc príchod profesora. Ten ako vždy rozdal dochádzkový list a začal svoju nudnú prednášku.

„Čo tým myslíš? Prečo by sme sa o tom spolu nemohli baviť. Sme predsa kamarátky," šepkala zmätene.

„Samozrejme že sme," začervenala sa Prim. „Ale-."

Z predných radov sa k Prim dostala dochádzka. Dlhý list plný mien a okienok na odpis.

Keď však ledabolo vzala pero a celkom mechanicky išla napísať svoje meno do políčka aktuálneho dátumu, miesto nebolo prázdne. Stál tam malý nenápadný odkaz napísaný ceruzkou, večerná jazda mestom? Možeš šoférovať :)

„Čo to-!"

Prim div oči nevypadli. Leiko okamžite zdrapila papier a začala skúmať rukopis.

„To je tak romantické!" žasla potichu. „Kto to napísal?"

Prim röntgenovým zrakom prešla po svojich spolužiakoch. Jej zrak však skoro okamžite padol na jeho tvár. Nikdy si neuvedomila, že túto prednášku majú spolu. Sedel na kraji a usmial sa na ňu hneď, ako si všimol jej prekvapený výraz.

Do pekla, Prim! Ty si v takej kaši.

„Ja z vás umriem. Vy ste vážne ako Rómeo a Julia!"

„Tak presne takto by som to nenazvala."

„Tak čo? Pôjdeš?"

Prim sa cítila divne. Vedela že nemá, ale...

Jej premýšľanie však vyrušil zvuk. Jej mobil hlasno cinkol. Nebol však jediný. Mobil pípol aj Leiko a následne každému kto bol v miestnosti.

„Čo sa to-?" Leiko prižmúrila oči a otvorila správu, ktorá bola hromadne poslaná každému v posluchárni.

„Prim!" skríkla a strčila jej display priamo pred nos. „To si ty!!"

***

čože sa to zase chystá?

I don't know, don't ask me. Spýtajte sa Leiko.

Ale mám otázku dňa. Spájajú sa vám mená s farbami? Ak áno, akú farbu vidíte pri Prim a Leiko? Alebo hociake iné meno. I wanna know!!
Ja vždy keď píšem meno Prim, vidím tmavo-modrú až fialovú oblohu nad mestom. Taký ten pohľad ako sponad čiernych striech a pouličných lámp vidno krásnu tmavú oblohu pár minút pred tým, ako sa úplne zotmie. A keď píšem Priya, obloha naberie ešte trochu rúžovej farby a čas sa akoby vráti späť, a na oblohe sú vidno posledné lúče rúžového zapadajúceho slnka.
🌃🌌

Love you so so much. Ak nebudú nové kapitoly, kleplo ma. Pretože Vianoce sú síce around the corner, ale ja mám toľko starostí že až :D no christmas for me this year.

Looove you.
Xoxo