Butterfly (BTSxGirl)✅️

35. Clouds

Cesta domov bola dlhá. Nekonečné trmácanie sa na zadných sedadlách ich rodinného SUV sa zdalo ako začarovaná slučka. Len s tým čo mala oblečené a suchou kyticou frézií, ako jej jediný majetok, sa opierala o operadlo a neprítomným ohľadom pozorovala svet.

Bolo jej veľmi zle. Medikácia ktorú jej predpísal doktor jej spôsobovala ukrutné stavy, ktoré sa prejavovali bolesťou v hlave, končatinách a pocitom na odpadnutie. Nauzea však bola najhoršia. Vedela však že radšej bude milióny rokov uväznená v aute s pocitom že jej hlava každú chvíľu vybuchne, ako stráviť čo i len o sekundu dlhšie na nemocničnom lôžku.

S prižmúrenými očami pozorovala oblaky a slnko, ktoré ich celú cestu až na pobrežie sprevádzali. Mala pocit že ubehlo niekoľko desiatok rokov, čo naposledy videla onú cestu. Čo videla ulice jej rodného mesta, rozkvitnuté záhrady, rybí trh a blankytné, pokojné more.

„Tak, vitaj doma zlatko," pousmiala sa mama a s spolu s otcom jej pomohli vyjsť z auta.

Bolo to zvláštne byť zase doma. Ako dlho tu už vlastne nebola? A aký je dôvod, že sa opäť vrátila? Nech robila čokoľvek, ako doma sa necítila. To miesto bolo rovnako cudzie ako nemocničná izby.

„Opatrne," napomínal ju Joon, držiac jej zoslabnuté telo cestou po schodoch do jej izby. Uložil ju do postele a otvoril okná, aby sa do dlho nevyužívanej miestnosti dostalo trochu čerstvého vzduchu.

„Kam ideš?" roztržito zdvihla hlavu z vankúša.

„Mala by si si ľahnúť. Máš za sebou dva veľmi náročné dni."

„Namjoon, sľúbil si mi že keď prídeme, povieš mi čo sa stalo. Sľúbil si mi to."

„Ja viem ale- lekár vravel-."

„Mne je jedno čo vravel. Prečo ma tu nikto nechápe? Prečo tu má každý tajnosti? Povedz mi ako dopadlo to prekliate predstavenie a čo sa stalo s Taehyungom a Yoongim!" zvýšila hlas. „Vyklop to!"

Joon si povzdychol. Pozerať do jej zúfalých očí a počúvať jej prosby o vysvetlenie ho ničili. Ale vedel že to raz príde. A má na to právo.

„Dobre teda. Čo by si povedala na malú prechádzku?"

„Pôjdeme na pláž?"

„Iste, ale najprv si pospi. Si vysilená. K večeru pôjdeme. Urobím nám niečo na cestu."

*

Ich dom sa nachádzal pri pobreží. Zo záhrady za domom viedol úzky chodník pomedzi dlhé stepné trávy až na neveľkú piesočnú pláž. Nie každý sa mohol pochváliť že necelých 10 metrov od domu má otvorené more.

Vonku sa pomaly začínalo stmievať. Nad horizontom sa formovali veľké oblaky a teplý vietor vial od pláže do ich vlasov. Bosky a so sklenenými fľašami džúsu sa prechádzali po pláži tak ako kedysi. Prim síce nemohla chodiť nijak rýchlo, ale prechádzka jej veľmi prospievala.

„Je to príjemné, zase chodiť po piesku," zabáral nohy hlbšie, „nebol som tu už tak dlho."

„Nechodieval si sem počas leta?"

Joon pokýval hlavou. „Bol som stále pri tebe. Domov som sa vracal len na víkendy."

„A kde si býval?"

„Eh... s Leiko sme si prenajali byť."

„Bývate spolu?" vyvalila oči.

„Už to tak bude. Chodila za tebou do nemocnice každý deň. Kebyže cez víkend neodcestuje za rodičmi, bola by tam aj včera."