Nythia ✔

Prologue

20.2.1790

Osem dní po Sonyinom vyhnanstve

„Claudius, prezraď mi, aké je poslanie Zberateľov tajomstiev?

Alebo nie, odpoviem ti ja. Chránime tajomstvá, ktoré sa pred nami odhaľujú. Využívame tajomstvá, ktoré nás vedú k našim nepriateľom. Čo sa mňa týka, ja dokonca hľadám tajomstvá, ktoré sú pred našimi schopnosťami chránené mágiou. Už neraz som spomínal Rade Starších existenciu iných svetov a iných foriem zla. Ja viem, ja viem! Skôr než ma prerušíš, viem, aký ma Rada postoj k informáciám, ktoré chcem získať. Takisto mi nemusíš pripomínať, že moje cesty prestanú byť financované, ak ich nebudem využívať striktne k odhaľovaniu tajomstiev o Spektrách. Ako Starší z druhej Rezervácie o tom viem rovnako dobre ako ty, Hlavný Starší z prvej Rezervácie. Obaja sme boli prítomní, keď Rada môj návrh niekoľkonásobne zamietla.

Rozumiem vašej obave, že by som tým mohol privolať hnev týchto foriem zla na Zberateľov tajomstiev. Sám si uvedomujem, že by sme nemali šancu sa proti nim čo i len ubrániť, nieto ich ešte poraziť."

„John, prisahal si..."

„Áno, áno, prisahal som pri Mortalis i Vitarovi, že prestanem zbierať informácie o iných formách zla, aby sa na nás nezamerali. Rovnako vieš, že ma kontaktovali čarodejníci, aby mi pripomenuli posolstvo, kvôli ktorému vytvorili Zberateľov tajomstiev. Dali jasne najavo, že ním nie je vytváranie nových nepriateľov.

„V Azyle panuje rovnováha. Je neutrálny. Akékoľvek zlo nájdeš, existuje tu jeho prirodzený nepriateľ. To zlo nie je naším bremenom."

„Viem, rozumiem. Chcel som však povedať, že tajomstvá a pravdy majú svoju cenu. A je privysoká. Odhalenie jedného či druhého vedie k následkom, ktoré dokáže málokto zniesť. Hovorím, isteže, o smrteľníkoch. Zberatelia tajomstiev sú trénovaní v práci s tajomstvami. Narážam na tvoju dcéru, Sonyu, a jej dvoch spoločníkov, ktorým sa chcela odvďačiť za záchranu života. Počas výsluchu nám nikdy neprezradila, prečo im chcela darovať práve magický predmet. Vyhýbala sa tej odpovedi. V každom prípade si myslím, že títo dvaja muži nie sú úplne obyčajní. Dočkaj, hneď zistíš, kam tým mierim, Claudius. Podľa môjho neskromného názoru sú nejako spojení s mágiou – inak než my. V každom prípade, buď Sonyu donútili, aby pre nich ukradla magický predmet, alebo ona sama došla k záveru, že ho potrebujú.

Vedia však o existencii magických predmetov a, keďže ich priviedla k Mestu tajomstiev, tak aj o nás. Exsilium na cestách z dvoma cudzincami, ktorí vedia naše tajomstvo. Chápem, že ju Rada Starších zbavila miesta medzi nami. Čomu ale nerozumiem je, prečo ju aj jej kumpánov nechali na slobode, keď pre nás predstavujú nebezpečenstvo. A to len preto, že sa jedná o dcéru Hlavného Staršieho!"

„Sonya by nás nikdy nezradila."

„Už nás zradila, keď pre nich chcela kradnúť! Claudius, počas svojich ciest, som narazil na filozofa, ktorý si myslel, že je ich povinnosť zničiť ilúzie, ktoré si ľudia vytvorili v nevedomosti. Ich zbraňou mala byť pravda. Ak ich má pravda zabiť, nech zomrú. To sú jeho slová. Lenže ja sa obávam – a mal aby sa obávať celá Rada Starších – že pravda o nás by mohla zabíjať. Netajíme svoju identitu a schopnosti len preto, aby sme Spektrám sťažili lov na nás, ale aj kvôli obyčajným ľuďom. Ak sa rozkríkne, že existujú jedinci, ktorí vedia tajomstvá, budú nás chcieť získať. Vieš koľko mocných ľudí by dalo všetok svoj majetok za to, aby malo jedného z nás po svojom boku? Ak sa naše tajomstvo odhalí, staneme sa štvanou zverou a to nemôžeme dopustiť."

„Sonya by také niečo nedopustila."

„Už prezradila svoju identitu tým dvom! Čo ju drží od toho, aby sa nezverila aj niekomu inému? Vyhnali sme ju, Claudius, Sonya je Exsilium. Áno, má povinnosť chrániť naše tajomstvo, ale po tom, čo ako jediná prežila jatky sme sa rozhodli vyhnať ju. Prečo by nás chránila?"

„Po tom, čo prežila jatky, si sa ju rozhodol vypočúvať."

„Oh, ja viem, čo som urobil. A urobil som tak preto, aby som zistil, čo sa stalo a čo nám hrozí. To, že na rozdiel od ostatných Starších používam nekonvenčné metódy, je už asi len na mne, no nie? Obávam sa, že až vyjde najavo pravda o existencii Zberateľov tajomstiev, bude to pre nás rovnako zlé, ako keby sa na nás zamerala iná forma zla. Pravda a tajomstvá nesmú vyjsť na povrch len tak. Sú príliš mocné.

Keď sa ich ľudia náhle dozvedia, nevedia, ako majú reagovať. A často reagujú neprimerane a nevhodne. S pravdou a tajomstvami sa musí pracovať opatrne. Pretože majú moc ničiť. Pre náš rád sú esenciálne a stretávame sa s nimi každý deň. No smrteľníci na nich nie sú tak zvyknutí a nemusia na nich reagovať práve šťastne."

„Neprišiel si do mojej kancelárie iba rozprávať, John, nie je tak? Prišiel si s návrhom."

„Presne tak, Claudius. Môj návrh podporia Starší druhej Rezervácie. Ale to nebude stačiť. Bol by som rád za tvoj – najmä tvoj – hlas, až ho predložím Rade Starších. Chcel by som sledovať Sonyu Brightovú za účelom zistenia, či je tajomstvom o našom ráde stále tajomstvom. Hovorím tu o misii, čisto informatívneho charakteru. Pokojne odprisahám pred Radou aj na vlastnú matku, že nijak nezasiahnem, iba prinesiem informácie naspäť, aby sme vedeli, na čom sme."

„Preleješ svoju krv pri prísahe, že jej neublížiš?"

„Prelejem."

„Tak potom máš môj hlas, John Lockwood."