Nythia ✔

25ǂ The Past and the Future of Them

Media: Amalthea

The Past and the Future of Them

Možno to bolo sebecké, ale Mailys bola svojím spôsobom rada, že ani William, ani Francis neboli na bojovom poli, ale v Srdci. Bola rada, že Francisovi Jessamine zakázala vrátiť sa na bojisko, pokiaľ nemal v pláne cestou vykrvácať. Bola rada, že William od vyčerpania odpadol, pretože ak by sa dozvedel, že jeho sestra lieči bojovníkov ani nie pár metrov od Heylela, nikto by ho neudržal v Srdci.

Bola rada, pretože sa tak vyhli smrti.

Na druhú stranu, pocit viny, ktorý ňou prúdil, keď ukladali Posledných hľadačov mágie na večný odpočinok, bol nezrovnateľne väčší od úľavy, ktorú cítila keď vedľa nej stáli William s Francisom. Nebolo to však nič v porovnaní s tým, čo cítil jej brat. To on ich presvedčil, aby prišli. To on ich sem viedol. To on mal trvať na tom, aby ho Teddy neoddeľoval od ostatných. Namýšľal si, že pokiaľ by ostal s nimi, prežilo by ich omnoho viac. Vinil sám seba, že teraz museli pochovávať Johanessa, ktorý sa o nich staral od detského veku.

Mailys však vedela, že pokiaľ by bol s nimi, teraz by pochovávala aj jeho a už len takúto myšlienku nedokázala zniesť. Netušila, čo by sa s ňou stalo, keby Francis umrel. Taktiež vedela, že to bol Teddy, kto trval na tom, aby Hľadači počúvali Francisa, až za nimi príde do Salemu. Samozrejme, všetci Hľadači sa rozhodovali sami za seba. No v časoch veľkého smútku neexistovalo niečo ako racionálne myslenie. Mailys vedela, že Francis si je vedomý všetkých týchto skutočností. Ale jeho srdce bolo silnejšie než rozum.

Držala ho za ruku a cítila, ako sa mu trasie. Vpúšťal do seba trasľavé nádychy, no nedovoľoval slzám, aby prepukli von. I ona sa ich snažila zadržať a zahnať. Keď posielali svojich druhov na večný odpočinok, nemali vo zvyku plakať. Posielali ich do slobodnej ríše, kde ich duša bude žiť naveky. Teraz vedeli, že ríša mŕtvych je skutočná a že smrtky odvádzajú duše k Mortalis.

Posielali ich na ďalšie dobrodružstvo.

Zo všetkých Hľadačov, ktorí sa dostali do Nythie, ich prežila len hŕstka. Medzi nimi aj chudý Erik, ktorý vyzeral absolútne stratený bez svojej družiny, a Judith, ktorá bola naštvaná, že nezabila Azazel a nepomstila svoju sestru Ruth. Ann im prezradila, že keď ju našla na bojisku, Judith stála na nohách, aj keď niesla toľko zranení, že by to zložilo aj chlapa dvakrát je veľkosti. Jej túžba zabiť čo najviac démonov bola vraj čitateľná v tvári. Teraz sa na nej črtal len žiaľ a hnev.

Theodore trval na magickom pohrebe a nikto neprotirečil. Konal sa pri bráne do Arguisse, na území Nekonečného lesa, na strane brány, kde bola vyobrazená Smrť. Niečo jej hovorilo, že Teddy nemohol vybrať lepšie miesto. Prítomní boli všetci, okrem Ruperta, ktorý ušiel plniť svoj sen zlepšiť Ligu Civilizovaných, čo Mailys prišlo smiešne a naivné, ale prosím, nech si poslúži.

Okolo hrobov sa zoradili všetci Poslední hľadači mágie, pútnici, Zberatelia tajomstiev, Lovci, Nasledovníci, generáli a Eternáli. Žena v bielom pomáhala Theodorovi ukladať telá do hrobov, ktoré vyhĺbila a vystlala Reina. Mailys nespúšťala oči z nehybného Jed Jaxa, ktorého celý život poznala ako Nikoho a ktorému sa vysmiala, keď zistila, že si hovoril John Foster. Zomrel, aby oni mohli žiť. Našiel sa a vzápätí musel opustiť tento svet. Stretol svoju milovanú a udobril sa s Fosterovcami, no tých už nikdy nestretne. Niekde za ňou Jessamine poťahovala nosom a Tobias ju jednou rukou objímal. Tiež však nemal ďaleko od sĺz.

Eternáli Jed Jaxovu úlohu neprezentovali ako jednoduchú cestu, no rozhodne zabudli vynechať tú časť, kedy sa bude musieť rozhodnúť medzi životom a smrťou. Tak ako im nepovedali, že Williama unaví každé oslobodenie mágie, aj keď bol pravým veriacim. Ak by bola v moci Srdca ešte stále aj mágia Cranu, Mailys ani nechcela myslieť na to, že by bol možno medzi tými, ktorých pochovávali. Pevnejšie zovrela jeho ruku, s ktorou mala prepletené prsty.