Nythia ✔

17ǂ Saved and Damned

Media: V'alak

Saved and Damned

V'alak bral stretnutie so zradcami z jeho vlastných radov za hry osudu. Netušil, či sa Eniyan zúčastňoval tejto bitky a ak aj áno, či sa zameral naňho. Prišlo mu však ako veľká náhoda, že hneď po zapojení sa do boja narazili ako na prvých Hunterových zradcov. Okolo nich sa vznášala Heylelova temnota, ktorou ich obdaril za to, že sa vzdali svojho postavenia po V'alakovom boku.

V'alak nikdy necítil taký hnev ako v momente, keď sa odvážili postaviť sa proti nemu, akoby si boli rovnocenní len preto, že mali prepožičanú silu od Temného Eternála. Vytasil svoj meč a tak veľmi si želal, aby mal v ruke Caelum. Ich smrť by bola omnoho rýchlejšia. Následne nad tým mykol plecom. Takto si aspoň užije pomstu, ktorú si zaslúžia.

Hneď od začiatku vypustil trochu svojej mágie Arkadiána. Kým jeho nepriatelia žiarili temnotou, jeho obkolesovala biela žiara. Videl zmätené pohľady tých, ktorí ho počas povstania v tejto forme nevideli, a zdesené pohľady tých, ktorí áno. Nedal im čas na to, aby si rozmysleli, či proti nemu chcú bojovať, alebo nie. Vrhol sa na nich a v tejto forme proti nemu nemali šancu, ani s pomocou darovanej temnoty.

Jeho Lovci sa rýchlo rozpŕchli po stranách a v dvojiciach alebo v skupinkách útočili na každého nepriateľa, na ktorého narazili. Ich mečmi padali zradcovia, Civilizovaní a aj démoni. Boli však v oslabení oproti armádam, ktoré sa vyrojili na bojovom poli. Najväčším prekvapením pre nich bolo nájazd duší, ktoré vypustila Mortalis.

„To je... neprirodzené," hlesol V'alak a krútil hlavou. Mŕtvi nemali vstúpiť na pôdu živých! Ako to mohli dovoliť?!

Keď sa mŕtvi hnali popri ňom, napriahol svoj meč, aby ich zasiahol a zniesol z tohto sveta znova, keď ho zastavil piesočný vojak. „Kaede ti odkazuje, že si máš ujasniť, kto je skutočný nepriateľ. A chce ti pripomenúť, na čom ste sa dohodli, keď ste sa videli naposledy. Mŕtvi sú naši spojenci," ukončil s dôrazom a pustil sa do boja s démonmi, ktorí ich začali obkľučovať.

„Neútočte na mŕtvych," zavelil, hoci túžil urobiť priamy opak. Nemohol však riskovať, že Kaede zabije jeho i jeho Lovcov. Nie kým nezabije Huntera a potom aj Heylela. Dúfal len, že Amalthea sa blíži k získaniu Relikvie. Predpokladal, že Marinovci, ktorí utiekli, tiež prenasledujú Relikviu – alebo aspoň jeden z nich. Kvôli tomu ich predsa vyslali do Nythie. Určite sa od nich neoddelili len preto, aby sa skryli do bezpečia. Amalthea si však s Civilizovanými poradí.

Kým sa v chaose snažil nájsť svoje primárne ciele, ničil každého, kto sa dostal do jeho dosahu. „Pane!" skríkol jeden z temných Lovcov, keď sa k nemu priblížil. Ostrie jeho meča smerovalo k zemi. Aké hlúpe! Čo si myslel?!

V'alak ho odzbrojil jediným úderom, podkopol ho a priložil mu špičku meča ku krku, keď ležal na zemi.

„Mýlili sme sa! Mýlil som sa! Hunter nás nalákal, aby sme sa k nemu pripojili. Tvrdil, že získame novú silu. Toto sme však nikdy nechceli. Zahalila nás temnota!"

„Čo odo mňa žiadaš, Otho?!" zvreskol na neho. Prečo mu to všetko hovorí? Sami si vybrali tento osud, tak museli niesť následky svojich rozhodnutí!

„Žiadam o vaše odpustenie, pane. Chcem sa k vám vrátiť."

„Nemám záujem o zradcov," povedal, ako mu pomaly prerážal krk oceľou. Neprijme ani jedného z nich. Ich jediným vykúpením bola smrť. Ale naozaj sa ich zbaví smrťou? Očividne si mŕtvi môžu robiť čo sa im zachce.

Prečo by to mal dovoliť?

Prečo by mal nechať Eternálov robiť takého ohavnosti, len preto, že sa im to práve hodí? Mortalis ctila staré prísahy a zrazu sa uráčila zlomiť ich? Len aby vylepšila a naklonila váhy víťazstva v ich prospech. Nie. Nie vo svete, v ktorom žije on.