Nythia ✔

05ǂ Finder and Collector

Media: Francis Tate

Finder and Collector

Francisovi trvalo týždeň, kým sa dostal zo samého severu štátov, kde ležal dom Ruth Clareovej, do Salemu. Ani si nepredstavoval, že by sa mu to podarilo tak skoro. Predsa len, z ruín Asterlingu cestovali na sever vyše mesiaca, a to Asterling so Salemom ležali relatívne blízko seba. Nespomínal si, že by smerom do Nythie šli aspoň z časti cestou, ktorú mu vyznačila mapa smerom sem. Ukazovala mu chodníčky a skratky, ktoré by si sám nikdy nevšimol a stavil by sa o svoju pravú ruku, že mu pomáhala vyhnúť sa nebezpečenstvám, na ktoré by mohol natrafiť cestou. Jeho výprava do Salemu bola rýchla a bezpečná.

Práve preto stále čakal nejaké komplikácie, pretože to bolo až príliš dobré. Celý týždeň čakal, že sa niečo pokazí – že zíde z cesty, alebo ho niekto napadne. Cestou do Nythie ich stretlo toľko problémov a útrap, až bolo nemožné, aby mu jeho cesta šla takto hladko.

Pred bránami do Salemu schoval Mapu túžob do svojho batoha, aby mu ju cestou do Prázdnej krčmy niekto nepotiahol. Aby sa dostal na Principium čo najrýchlejšie, bude ju potrebovať viac než hocičo iné.

Stráže pri bránach ho odzdravili a prezradili mu, že je ten deň prvým návštevníkom. Bolo ráno a malé mesto Salem pomaly ožívalo k životu. Francis kráčal rezko a cieľavedome, aby sa vyhol pokusom kupcov o zastavenie a prezretie práve ich tovaru. Hoci by si dal konečne nejaké teplé jedlo a nežil iba o chlebe a o vode, odolával malým či väčším krčmám a snažil sa nevšímať si vôňu raňajok, ktorá sálala z domov, okolo ktorých prechádzal.

Už čoskoro, hovoril si v duchu. Už čoskoro bude v Prázdnej krčme, doručí správy, požiada o pomoc a bez ohľadu na výsledok sa zotaví z cesty a vráti sa do Nythie za svojou sestrou.

„Len nech tam je Johaness," šepol a zaklonil hlavu, pozerajúc sa na nebesia, akoby žiadal anjelov, v ktorých neveril, o pomoc. Ak bude v krčme prítomný Johaness Etger, vodca ich družiny; muž, ktorý si ich prisvojil, keď kvôli búrke prišli o rodičov; chlap, ktorý by prehlasoval celú krčmu – jedine okrem Theodora, samozrejme. Ak presvedčí Johanessa, vyhral. No Mailys mu prezradila, že Johaness a zvyšok družiny šli na lov Knihy minulosti a nikto netušil, kedy sa plánujú vrátiť do Prázdnej krčmy.

Francis podišiel k severnej stene zvonice, obozretne skontroloval, či sa niekto nepozerá jeho smerom, a až potom otočil kľučku dverí o stoosemdesiat stupňov smerom nahor. Tiché šťuknutie mu napovedalo, že sa naľavo od neho otvoril tajný vchod. Znova skontroloval okolie a následne sa prepchal cez medzeru dovnútra. Nasledovala séria krokov, ktoré musel splniť, aby sa dostal k točitému schodisku smerom nadol. Francis tieto kroky vedel spamäti ako hociktorý iný Hľadač mágie. Mohol by byť aj na sklonku svojho biedneho života, a predsa by sa vedený inštinktom zvládol dostať dovnútra.

Úzkym schodiskom sa dostal do krčmy. Zišiel posledné tri drevené schody a keď stúpil na kamennú podlahu, otočili sa k nemu pohľady všetkých, ktorí sedeli za stolmi.  Francisov pohľad najprv smeroval k pultu, no nestál tam človek, ktorého potreboval osloviť ako prvého.

„Teddy musel súrne odísť, avšak sľúbil, že sa čoskoro stretneme znova," ozval sa mocný hlas a Francis si vydýchol predtým, ako sa otočil doprava, aby jeho zrak spočinul na obrovskej postave Johanessa Etgara. Na perách sa mu roztiahol úsmev a zo srdca mu padol ťažký kameň.

Žeby ho neexistujúci anjeli predsa len vypočuli?

„Neuveríš, ale chýbal si mi," povedal Johanessovi, keď k nemu vykročil, aby ho objal. Objatie asi nebolo to správne slovo. Francis, hoci sám vysoký a dobre stavaný, sa v Johanessovom objatí takmer stratil. Keď sa naňho zdola pozrel, v ryšavej brade sa skrýval úsmev a čierne oči mu hovorili, že Francis mu tiež chýbal.