Nythia ✔

16ǂ Enemies and Allies

Media: Sonya Bright

Enemies and Allies

Francis nemohol uveriť, že súhlasil s Johnom Lockwoodom. Zo všetkých Zberateľov tajomstiev ho musel nájsť práve ten jeden, ktorý ho mučil! A nielen to! Postavil ho pred voľbu, kedy si musel zvážiť bezpečie Prázdnej krčmy a ochranu Sonyi. Na ostatných Hľadačoch videl, že z tohto rozhodnutia neboli vôbec nadšení a najradšej by pána Lockwooda zabili. No Teddy im pred odchodom povedal, aby Francisovi verili a to i urobili.

„Jeden náznak, že sa nás chystá zradiť..." Johaness nemusel dokončiť vetu, aby si domyslel, ako pán Lockwood skončí. Prikývol. Nebol taký hlúpy, že by ho ochraňoval, ak sa sám rozhodne nejak spečatiť svoj život. Úprimne, tak trochu dúfal, že urobí nejakú hlúposť. John Lockwood sa však počas celej ich cesty správal ako ich spojenec a nedal im jediný dôvod na to, aby ho podozrievali, že sa proti nim otočí. Iste, nemohli si nevšimnúť, ako pokukoval po magických predmetoch, ktoré vlastnili. Za jeho zamysleným pohľadom mohlo byť čokoľvek. Mohol premýšľať, ako sa im k nim podarilo dostať. Možno sa snažil rozpamätať, či niekedy patrili do zbierky Zberateľov tajomstiev. Alebo spriadal plán, ako ich ukradnúť. Ostalo to iba pri pohľadoch. Ani raz sa nepokúsil ani len dotknúť sa ich.

„Mapa túžob teda rozhodne vysvetľuje, ako ste sa zo severu dostali naspäť do Salemu tak rýchlo," poznamenal pán Lockwood, keď sa k nemu prikradol práve v momente, keď na mape hľadal najvhodnejšiu cestu. Francis s ťažkým povzdychom poskladal mapu a dal si načas, kým mu niečo odvetil. Mal milión otázok, začínajúcich na prečo, ktoré by mu chcel položiť. Teraz ich však prebíjal fakt, že sa dostal k jeho chrbtu bez toho, aby ho začul. „Dúfam, že som vás nevyľakal," poznamenal len tak mimochodom, akoby čítal Francisove myšlienky. Nie, myšlienky nie. Jeho výraz.

John Lockwood nebol ako Zberatelia tajomstiev, o ktorých počúval. Nespoliehal sa iba na svoju schopnosť. Nesnažil sa nájsť iba tajomstvá, ktoré mu jeho úroveň dovoľovala. Chcel vedieť všetko a preto využíval všetky svoje zmysly. Hoci vedľa nich ticho šiel a len občas preniesol nejakú poznámku, bolo to preto, aby si všímal ich reakcií a aby ich mohol lepšie analyzovať.

„A rýchlo nás zavedie aj do Nythie a za Sonyou. Čo mi pripomína, že ste mi stále neodpovedali na otázku, prečo za ňou musíte ísť."

„Ako som povedal: je jednou z nás. Je načase, aby sa vrátila," obišiel ho a na tvári sa mu zjavil tajomný úsmev. Chcel ho vyprovokovať k ďalším, menej slušne položeným otázkam.

„A ako som povedal ja vám, to ani zďaleka nie je odpoveď. To voláte naspäť všetkých Zberateľov tajomstiev, ktorých označíte za Exsules?"

„Na to som vám už ale odpovedal, pán Tate. Nie je to vaša vec. Ja sa nestarám o to, prečo pochodujete do Nythie. Vy sa láskavo nestarajte o to, prečo idem za slečnou Brightovou. Dôležité je, že jej chcem pomôcť. Chcem ju vrátiť domov."

Francis vedel, že Sonya sa snaží nájsť unikátny magický predmet, ktorý by bol jej vstupenkou naspäť do Mesta tajomstiev. Toto pátranie odložila kvôli dvojčatám, ktorým sa krátil čas na zrušenie kliatby, ktorá ich zväzovala. No Sonya nikdy nepovedala, že svoje pátranie ukončila. Francis si bol istý, že sa domov vrátiť chce. Nebol však presvedčený, že by chcela ísť domov s ním.

„Ak sa jej pokúsite ublížiť..."

„Tak čo?" prerušil ho v polovici vety. „Ukradnete nám ďalšie magické predmety? Založíte si ďalšiu krčmu? Necháte sa pri tom chytiť? Čo také urobíte, pán Tate?"