Nythia ✔

12ǂ Mailys and William

Media: William Winston

Mailys and William

William sedel v svetlej, priestrannej izbe, ktorú mu priradili spolu s Ann. Balkónové dvere boli otvorené dokorán a belasé závesy viali dovnútra spolu so vzduchom, ktorý prinášal vietor. William sa však aj napriek tomu cítil, akoby v izbe bolo neuveriteľné dusno, ktoré ho utláčalo, a on nemohol voľne premýšľať.

Mailys. Za všetko mohla Mailys.

Nechcel nad ňou premýšľať. Nie, keď bol konečne s mamou; nie, keď trávil chvíle pred bojom s rodinou; nie, keď nevedel, či sa z neho všetci vrátia. Potrebovali spolu prebrať toľko vecí. Nemohol popri tom premýšľať ešte aj nad Mailys.

A predsa nemohol vytesniť obraz, ako ho nechcela pustiť do Srdca a ako sa potom ako prvá navrhla, že pôjde s ním. Čo to do nej vošlo?

„William?" oslovila ho mama, ktorá očividne niečo hovorila, no on ju nevnímal. Zdvihol k nej zmätený pohľad a ospravedlňujúco sa usmial.

„Prepáč, zamyslel som sa."

„Hovorila som, že som vďačná, že sme tento rozhovor nechali na dnes. Som rada, že sme sa včera rozprávali o tom, čo všetko sme zažili, kým sme boli odlúčení, namiesto toho..." pomaly stíchla.

„Namiesto odpovedí, prečo sme museli byť odlúčení," dokončil William, no v hlase mu nebolo poznať ani štipku hnevu. Pozeral sa na ženu, ktorá vyzerala len o niečo staršia od neho. Bolo mu zaťažko uveriť, že je to jeho mama. A predsa to bolo jasnejšie než hocičo iné, pretože vyzerala presne tak. ako si ju pamätal. Ak všetko prežijú, tak Saylah Winstonová bude vyzerať presne takto aj keď on už bude starý a na konci svojej smrteľnej púte.

„Presne tak. Odpoviem vám na všetko, čo vám budem môcť prezradiť."

„Na ceste s otcom nás napadli démoni a veľmi vážne ma zranili," začal William. Musel priznať, že včerajší rozhovor s matkou si užíval omnoho viac. Nebolo mu príjemné vracať sa k tejto téme, no potreboval vedieť pravdu. A tiež dúfal, že mu to pomôže nemyslieť na Mailys. „Prečo? Prečo by útočili práve na nás? Ja viem, že si sa už prorokov pýtala, či to bola náhoda, ale..."

„Ale po tom, ako Civilizovaní manipulovali s otcom, je ťažké uveriť, že to bolo len tak," dodala Ann a sadla si k nemu na posteľ. Saylah si povzdychla a sadla si oproti nim.

„Počas tých rokov mi to napadlo nespočetnekrát. Hlave počas chvíľ, kedy ste mi chýbali najviac a chcela som niekoho obviniť. Snažila som sa to zistiť – priamo i nepriamo – no nikdy sa mi to nepotvrdilo. Proroci tvrdia, že s tým nič nemali a ja som sa im po tom všetkom čase rozhodla veriť. Ja viem, že útok démonov znie raritne, no nie je to tak. Heylel častokrát vypúšťa z pekelných kruhov nižších aj vyšších démonov. Vyšších, aby zlákali duše do pekla, nižších, aby spôsobili zlo. Ich útoku sú zakrývané ako útoky zveri. Diali sa vtedy, dejú sa i teraz. Niekedy ich stihne uloviť V'alak, niekedy stihnú ujsť naspäť."

„Rozumiem. Takže otec sa vrátil do Moonecrolu stále včas na to, aby ste ma zachránili..."

„Nie, otca preniesla Žena v bielom. Volal o pomoc a ona mu odpovedala. Preniesla vás ku mne, nevediac, či ťa je vôbec možné zachrániť. No chcela, aby som mala minimálne šancu rozlúčiť sa," sklopila pohľad a trasľavo sa nadýchla. „Prišiel aj Muž v čiernom a snažil sa pre teba spomaliť čas, aby ti zvýšil šance. Došli sme k záveru, že musíme požiadať o pomoc Vitara."

„A on vyhovel."

„A on vyhovel," prikývla. „No nebolo to zadarmo. Sľúbila som prorokom, že urobím čokoľvek pre to, aby ťa zachránili. Prezradili mi, že existuje budúcnosť, kde budeš nažive, no iba ak ja nebudem po tvojom boku. Pretože iba taká budúcnosť zaručí páku, ktorú budú môcť použiť proti Vitarovi."