Po stopách vlkov

6. Kapitola

Pozerali sme na seba, zatiaľ čo on sa usmieval a zo mňa pálilo dvesto bleskov. Zhlboka som sa nadýchla a nechala hnev ustúpiť.

„Fajn. Urobíme to zajtra, potrebujem ju vidieť." Vzdychla som a chcela som rýchlo utekať a nájsť Aliho. Dohodli sme sa že sa stretneme pri vchode do hradu.

„Počkaj.." Chytil ma za ruku a obzrel sa mi poza chrbát. Chcela som sa obzrieť tiež, no chytili mi tvár a otočil ju k sebe. „Ruku na to?" Len veľmi neochotne som mu podala svoju ruku. On mi ju pevne schytil a pritiahol ma k sebe. Tvárou som narazila do jeho pevnej hrudi a vdýchla už pre mňa známu vôňu. Lusknutím prsta som bola omámená a neuvedomila som si, že ho objímam. „Na ples si obleč niečo sexi." Odporná veta, ktorá mu vyšla z úst ma prebrala z tranzu a ja som sa z jeho zovretia vytrhla tak rýchlo, až ma strata kontaktu s jeho telom zabolela. Bolo to zvláštne pretože mi pripadal odporný. Ako ma mohlo mátať to, že už ma neobjíma?

„Tvoje jediné šťastie je, že tvoje štetky cez noc spia. Nikdy ťa nikto nenačape s inou ak to robíš v noci." Ozval sa za nami, už len podľa hlasu, nahnevaný Cyran, ktorý chcel Harveyho udrieť päsťou. Ten mu ale päsť zovrel vo svojej dlani, akoby sa ani nezahnal. Ako to že som jeho hnev necítila? Prečo ma nevarovalo moje vnútro ako to robilo doteraz? A kde do pekla sa teraz túlala Gaia keď ju človek najviac potreboval?

„Nechápem o čom hovoríš." Stál predo mnou Harvey ako by ma chcel ochrániť.

„Už druhý krát Rony, druhý krát ťa s ním vidím objímať sa. Ako si to mám vysvetliť?" Značne nervózny a podráždený na mňa začal zvyšovať hlas. Nečudujem sa a nezazlievam mu to. Vždy príde v tej najnevhodnejšej chvíli.

„Nevedel som že je to medzi vami také vážne, poznáte sa koľko, dva dni?" Uchechtol sa Harvey. Niečo na jeho slovách bolo. Cyran ma bráni, ako keby sme spolu chodili. Chodíme spolu? Poznáme sa dva, či tri dni? Nepáčilo sa mi ako majetnícky sa správa a ako mi vyčíta že sa objímam s niekým iným. Aj keď. Radšej to mohol byť hocikto iný len nie Harvey.

„Nemám ti čo vysvetľovať. Nič sa nestalo." Odfrkla som po chvíľke premýšľania nad tým, čo vlastne sme. Priatelia? Partneri? „Musím bežať, Ali ma čaká." Plecom som ešte drzo buchla do Cyrana aby sa spamätal a začal sa správať normálne. Nie som jeho hračka a ani mu nijako nepatrím.

„Rony počkaj." Pobehol za mnou. Ja som ďalej kráčala, nemala som záujem prísť neskoro na nejakú časť prvého vyučovania. „Prepáč ja, neviem čo to do mňa vošlo. Asi sa správam trochu majetnícky ale, naozaj mi to nie je príjemné keď ťa vidím s niekým iným, ja viem viem.." zastavil ma pred tým, než som niečo povedala. „Viem že to znie hlúpo ale nemôžem si pomôcť. Je to ako kliatba." Chytal sa za hlavu. „Správam sa šialene." Prišlo mi to trochu ľúto. Tiež som mu vravela že cítim to čo on, že sa mi z neho zamotala hlava. To je pravda, stále to cítim len.. asi nie tak intenzívne.

„Cyran." Priložila som mu ukazovák na jeho plné pery, aby už prestal blabotať nezmysli. Rukami mi obopol pás a mne sa v bruchu roztrepotali krídla motýľov. Toto bol ten pocit čo som cítila ja. Presne toto, čas zostal stáť a na svete sme znovu zostali len my dvaja. Nepotrebovala som sa správať ako blázon, nepotrebovala som sa doťahovať za maličkosti. Potrebovala som len cítiť jeho prítomnosť.

„Chcem aby si bola len moja, nikoho iného." Pritisol si ma k sebe a šeptal mi do ucha. Na koži mi vyskakovali zimomriavky, pretože toto bolo to, čo som chcela počuť. Chcela som, aby sme mali jasno v tom, čo vlastne sme. Nemala som žiadne pochybnosti, ale viem ako by mu ublížilo keby vedel, čo som cítila pri objatí s Harveym. Dokonca som súhlasila aj s tým, že s ním pôjdem na ples a dokým bude mať takéto výbuchy hnevu a bude sa správať majetnícky, nikam sa nedostaneme.