Po stopách vlkov

29 kapitola

„Prosím, neodchádzaj.." Znovu zopakoval a sadol si spolu so mnou v náručí na posteľ.

„Nikam nejdem." Uistila som ho a povolila som jeho zovretie aby som sa mu mohla otočiť čelom. Bol červený a tieklo z neho. Chytila som mu čelo, ktoré mu priam horelo. „Harvey, ty máš horúčku.." Vyskočila som a chytila mu tvár do dlaní aby som sa mu vedela pozrieť do očí. Vôbec ma nevnímal, hlava mu neustále padala a oči sa vyvracali, až mu bolo vidno len bielka. Bol nevládny a slabý. Z jeho skrine som vzala čisté tričko a pokúsila som mu ho obliecť. Cez oči som mu preložila bielu šatku, namočenú vo vlažnej vode. „Musíš trochu spolupracovať." Snažila som sa ho uložiť do postele a zakryť ho perinou, aby sa aspoň trochu vypotil a klesla mu tak teplota. On však napriek mojej snahe stále sedel na posteli a snažil sa vyzliecť si tričko, ktoré som mu len veľmi ťažko obliekla. „No tak, Harvey prosím."

„Viv, prosím. " Vyšlo mu z úst, keď sa mi ho konečne podarilo zvaliť na vankúš a zakryť ho.

„Ja..." Zasekla som sa. Nenamietala som na meno, ktorým ma nazval. Mal predsa vysokú horúčku, blúznil a poplietol si mená. Aspoň to som si nahovárala. Chytil ma silno za ruku a zostalo ticho. Sedela som pri ňom a sem tam mu skontrolovala čelo. Aj keď ma už po čase pustil a zaspal, nemohla som od neho odísť. Neustále sa strhával zo sna a srdce mu búšilo ako o závod za každým, keď sa zobudil. Vždy keď sa zobudil mi povedal, aby som neodchádzala a aby som s ním zostala. Kým spal, prezerala som si jeho izbu. Ničoho som sa nedotkla, len som sa pozerala. Teda až kým mi nepadol zrak na nočný stolík. Prišla som k nemu a sadla si blízko neho. Pred sebou som mala stolík a po ľavej ruke spal Harvey. Presvedčila som sa že spí a potichu otvorila jediný šuflík, ktorý nočný stolík mal. Tak, ako som predpokladala, bola v ňom fotka, ktorú som videla v tejto istej izbe, ale v astrálnom svete.

-Viv&Harvey-

„Takže ty si Viv." Obaja na fotke mohli byť v mojom veku. Harvey mal na fotke kratšie vlasy a oveľa menej rún. Dievča na fotke bola nízka tmavovláska, podobná mne. Rovnako tmavé oči, rovnako bledá tvár, rovnako plné, červené pery. Vôbec sa mu nečudujem že si ma s ňou v takomto stave splietol. „Kto si Viv?" Spýtala som sa sama pre seba a prešla prstom po fotke.

„hmm.." Rýchlo som položila fotku naspäť do šuflíka a podišla k Harveymu, ktorý sa znovu zobudil na jeden z jeho zlých snov. Skontrolovala som mu čelo, ktoré mu neprestávalo horieť. Vymenila som mu šatku na očiach a prehľadala skrinky s liekmi. Nevedela som či lieky účinkujú aj na nás. Ale prečo by ich tu potom mal? Erika nikdy neverila liekom. Vždy ma učila ako vyrobiť lieky z rôznych byliniek, ktoré čaje pomáhajú na ktorú bolesť a ktoré vydymovacie metličky sú vhodné pri akých chorobách. Na horúčku som poznala presné pomery byliniek a solí ktoré ma vždy vyliečili aj z tých najťažších chorôb.

„Harvey, hneď prídem, skočím pre pár.. liekov. Pomôžu ti." Sadla som si na posteľ a odhrnula mu z čela pramene mokrých vlasov, spolu so šatkou. Jemne otvoril oči a zatiahol ma k sebe do postele. Držal ma a ja som sa nevedela pohnúť. Vzdychla som si a nechala sa držať v jeho náručí. V sekunde zaspal a potichu spokojne odfukoval, zatiaľ čo som mu držala čelo a prehodila si ho do svojho lona. Ležal v mojom náručí a odvtedy sa nestrhol zo sna, až kým nevyšlo slnko a ranné lúče si nenašli štrbinku medzi závesmi a neožiarili mu jeho bledé vlasy. Zaspala som s ním, v jeho izbe, v jeho posteli. Vstala som prvá a vykrútila som sa z jeho objatia. Naposledy som skontrolovala jeho čelo. Teplota mu klesla, no stále nebol úplne v poriadku. Z vedľajšej izby som u Cyrana pozbierala bylinky z poličiek a uvarila čaj. Zopár byliniek som zaplietla do metličky a uviazala čiernou stuhou, ktorú som mala okolo krku. Zapálila som metličku v hlbokej miske a položila mu čaj na stôl. Z jeho izby som odišla kým ešte spal a z metličky sa do vzduchu vznášala ťažká vôňa suchých byliniek. Z Cyranovej postele som ešte vzala Gaiu, ktorá tam celý ten čas spala.