Po stopách vlkov

28. kapitola

Cyran sa so všetkými pozdravil, a premeral si všetkých v miestnosti, až kým mu oči nepristáli na mne. Pozerala som na neho zmätene a nechápavo. Vyzeral prekvapene a pohľadom preskočil na Persiho. Jeho pohľad bol rovnaký, ako ten môj. Zmetený a nechápavý.

„Tak, to sú nečakané správy. Len pred nedávnom sme schválili jeho požiadavku o odstúpenie a nástup na školu." Nakoniec po dlhej chvíli rozsekol svojimi slovami ticho Atlas, ktorý sa doteraz tváril, že je neprítomný a bol ponorený vo svojich myšlienkach. Hneď ako dopovedal, znovu sa do nich ponoril a nikoho nevnímal.

„Vitaj späť." Uvítala ho za stolom Alana a ukázala na voľnú stoličku pri jeho matke.

„Tiež by sme chceli požiadať o pokračovanie vzdelávania na škole." Prerušila ju Ria, keď si už Alana chcela sadnúť. Trochu mi po tejto vete odľahlo. Znamenalo to, že som sa s ním nemusela rozlúčiť na dobro.

„Zaujímavá požiadavka. Naše dvere sú pravdaže otvorené každému, kto požiada o vzdelanie." Usmiala sa Alana a tleskla rukami. „Teraz už však k dôležitejším veciam." Všetci sa otočili za vrch stola, kde sedela a sledovali ju. Spravili sme tak aj ja s Persim. „Ako už mnohí viete, na škole sa objavili moatasy. Nie raz. Vyučovanie však zatiaľ nebolo pozastavené, obmedzili sme vychádzky študentov a zvýšili počet strážcov. Nemyslím si, že by bolo rozumné nepokračovať vo výučbe tak, ako tomu bolo doteraz. Chápem vaše obavy a budem rada za každý návrh, či nápad ako predchádzať takýmto útokom.

„Môžeme poslať naše najlepšie víly na zabezpečenie hraníc." Prihlásila sa krásna žena, s dlhými hnedými vlasmi, po lopatky, z ktorých jej rástli veľké zeleno striebristé krídla.

„Naša zem je ochotná poskytnúť strážcov. Predsa len, bola napadnutá naša rasa. Padol jeden z nás" Prihlásila sa Ria.

„Napadnutá bola aj Veronica, jedna z nás." Opravil ju Atlas, pričom pozoroval nočnú oblohu cez sklá skleníka. Vyzeral akoby ho nič z toho, čo sa doteraz riešilo nezaujímalo a snažil sa si nájsť lepšiu zábavku. Ja som sa zaborila hlbšie do stoličky po tom, čo na mňa ukázal rukou.

„Pravda. Pri jednom z útokov došlo k vražde, a pokusu o vraždu. Stalo sa tak v jednom klube a podľa toho, čo nám popísali študenti, jeden z moatasov na seba vzal podobu práve zavraždeného upíra. Nespoznali ho ani najlepší hľadači a to je problém ktorý..."

„Navrhujem zaučiť našu novú žiačku, ako hľadačku." Bez prihlásenia Atlas prerušil Alanu a všetkých tým, čo povedal šokoval a vyviedol z miery. Pozerali na neho ako na nepríčetného. On však stále pozoroval hviezdy na nočnej oblohe, zatiaľ čo sa hojdal na stoličke.

„Roky sa žiadna žena neprihlásila na pozíciu hľadača. Je vylúčené zaúčať v takejto situácii hľadačku." Povedal starý, bradatý pán. „Ženám, dievčatám bolo toto právo odobrané. Nie bezdôvodne. Hľadači musia byť silný, múdry a všestranný." Prevrátila som očami. Pán bol za opicami a zišlo by sa ho trochu poučiť o ženskej sile.

„Asi preto, že nemohla. Pokiaľ viem, je to zakázané, inak by sa určite zopár prihlásilo. Zopár silnejších, múdrejších a všestrannejších ako polovica chalanov, ktorých mi posielate teraz. Minimálne jednu takú poznám." Prehodil Persi a ja som mu poďakovala úsmevom.

„Pardon, nechcem byť drzá ale.. Vyjadrujete sa o ženách akoby boli slabé a neschopné." Svoj pohľad som venovala starému pánovi. „Nežijem síce dlho, ale za svoj život som poznala veľa žien a dievčat a ani jedna nebola slabá dokonca ani hlúpa." Zahryzla som si do jazyka pri myšlienke na Sandru. „Sedíme tu za stolom s mocnými ženami, dovolím si povedať so ženami o kúsok múdrejšími a silnejšími ako pár mužov za týmto stolom. Mimo všetkého čo sa doteraz povedalo, mimo hľadačského titulu ktorý chcem získať, takto sa vyjadrovať o ženách vám neprináleží a ľutujem akýkoľvek druh, ktorému ste na čele." Sadla som si a všimla si, že všetky ženy sa snažili zdržať úsmevov.