Držal som ju v náručí a sledoval ako sa za nami uzatvára jediný prísun svetla a jediná cesta, ktorú sme poznali. Zostala čierno-čierna tma v jaskyni, ktorú som videl prvý krát ja, aj ona. Vedel som že pred nami je posledný schod. Špičku nohy som našiel zem a opatrne prešiel zo schodu dolu na zem.
„Čo teraz? Povedal ti aspoň kadiaľ máme ísť?... Ten tvoj kamarát?" Posledná otázka mi vyšla z úst trochu pohŕdavo. Možno to bol celé jeho plán. Uväzniť nás tu. Obaja sme predsa silnejší ako ktokoľvek tam hore. Ako ktokoľvek v Tartarose. Niekto sa cítil byť ohrozený?
„Musíme nájsť cestu von, čo iné by si chcel robiť?" Odtlačila sa od mojej hrudi a zoskočila dolu. Hneď po tom, ako sa jej noha dotkla zeme, rozsvietili sa poď ňou všetky rastlinky ktorých sa dotkla. Lumineskujúce svetlo s pod jej nôh sa rozšírilo ďalej, na ostatné rastlinky a rozsvietilo celú jaskyňu, akoby niekto zapol svetlá. Po okrajoch cesty boli vysoké hríby, ktoré tiež lumineskovali a osvetľovali tak celú cestu. Bolo to, akoby ich tam niekto nasadil presne na túto jedinú vec. Akoby to boli pouličné lampy, ktoré majú v obľube na zemi, kde vyrastala Rony. Alebo naše plynové lampy v Tezene, ktoré osvetľujú každý chodník v škole.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Čo to do pekla znamená? Prečo som cestu nevedel otvoriť aj ja? Prečo svetieľkuješ len ty?" Čo na nej bolo iné ako na mne? Myslel som že sme rovnaký. Že je ako ja.
„Harvey.. Spravil si v živote niečo, čo.." Zasekla sa a videl som ako rozmýšľa, ako mi má položiť otázku, asi aby mi neublížila. Pozrela sa mi do očí a spomenul som si na tú noc. Pozerala na mňa rovnako, ako na mňa hľadí teraz Rony. Posledné dni som dobre nespával a Viv ma mátala v snoch. Nedala mi spávať odkedy sa v Tezene ocitla Rony. Prečo si dopekla musia byť tak podobné. Dokonca sa mi snívalo, že so mnou Viv bola v mojej izbe. Že pri mne spala. Že sa ma dotýkala a ja som sa mohol dotknúť jej.
„Už si niekedy spravil niečo, čo ľutuješ.. no nemôžeš vrátiť späť? Niečo, prečo tvoje srdce nemôže byť čisté?" Spýtala sa na rovinu a zatvárila sa, akoby nevedela či sa pýta správnu otázku a či sa nezačnem smiať.
-Už si niekedy niekoho zabil?- Viv nechodila okolo horúce kaše. V ten večer sa ma to spýtala na priamo. V ten večer som Viv odpovedal nie a vravel som pravdu.
„Je veľa vecí, ktoré by som rád vrátil späť a spravil inak." Bola moja odpoveď dnes.
„Harvey.." Zasekla sa a spravila krok smerom ku mne. Neprosil som sa o jej ľútosť. Nechcel som, aby vedela čo som za človeka. Čo všetko som musel spraviť, aby som ochránil svojich najbližších. Nakoniec som ich aj tak neochránil všetkých.... „Poďme, musíme nájsť cestu von." Chytila ma za ruku a potiahla ma osvetlenou cestou. Keď ma chytila, všetky moje pochybnosti a ťažoba ma opustili. Po tej noci som už nikdy nedúfal, že niekto ako Viv, mi znovu vstúpi do života a prevráti ho hore nohami....
