Po stopách vlkov

16. Kapitola

Stáli sme v objatí uprostred izby, ktorú stále osvetľovali len moje tetovania, keď sa odrazu s hrmotom otvorili, pardon.. Rozleteli dvere dokorán a dnu vtrhli Harvey so Sandrou, ktorých bozky pripomínali kontrolu mandlí v krku. Keď si nás konečne po nejakej dobe všimli, prvý zareagoval Harvey.

„Skončili ste?" Bolo to trápne. Sandru si pritisol bližšie k telu, ako nejaký alfa samec. Pohľady sa nám stretli a ja som si všimla ako ten jeho kĺza po mojom nahom tele a zastavil sa pri každom novom tetovaní, ktoré si všimol. Stála som tam len v podprsenke, tak ako vtedy v lesíku keď mi strhol tričko z tela. Aj napriek tomu že ma už takto videl, svoj pohľad venoval len mne. Ukladal si do pamäte každú krivku, každú malú jazvičku, každý záhyb nových tetovaní. Nevyzeral byť z tetovaní nadšený. Ako ma skúmal, škrípal zubami a tisol si Sandru bližšie, až jej do tela zatínal svoje nechty, čo ona .. pardon, zdvíha sa mi žalúdok..považovala za predohru. Ja som sa snažila rukami zakryť aspoň niečo z mojej nahej koži.

„Teraz už áno, prešla nás chuť." Cyran si strčil prsty na oko do úst a naznačil že mu je na zvracanie. Ja som sa nad jeho poznámkou a divadielkom pousmiala a obliekla si pri tom tričko ktoré mi podal. „Aj tak už meškáme." Podotkol Cyran keď sa pozrel na hodiny na nočnom stolíku. Pred odchodom z neho stihol vybrať tyčinky, ktorých tam bolo viac než dosť. Hodil si ich do batohu spolu so starou knihou a prehodil si ho cez rameno. Keď sme okolo nich prechádzali, pretože ešte stále stáli vo dverách, Sandra zodvihla kútiky úst do víťazného úšklebu. Celý ten čas som si to nechcela priznať. Nechcela som si dovoliť aby vo mne toto jeho a hlavne jej vystúpenie vyvolalo čo i len štipku žiarlivosti. Prehrávala som si ako na mňa kričí v lese. Ako ma naťahuje, ako sa so mnou neustále pohráva. Nenávidela som ho za to. Kus zo mňa ho za to nenávidel. Tá polovica, ktorá celým svojím kúskom zbožňovala Cyrana. Nakoniec som si však musela priznať že štipka , malý kúsoček vo mne sa v tej situácii necítil dobre. Ten kúsoček ktorý tam chcel byť namiesto Sandry. Ten kúsoček ktorý sa už len pri jeho pachu zblázni a do môjho tela vyšle signál, ktorý spôsobuje že môj vlk sa prebudí.

„Detinské." Potlačila som nakoniec štipku tohto pocitu, keď som chytila Cyrana za ruku. Nechala som prejsť Gaiu cez dvere a zabuchla im dvere za zadkami. Myšlienka, že s ním budem musieť tráviť čas, že už o pár dní s ním pôjdem do lesa duší, sama, ma ubíjal a cítila som sa ako keby mi niekto kopol do brucha. Kŕče sa mi zvíjali v malom uzlíku nervov. Moja zvedavosť ma premohla a ja som všetku energiu vliala do môjho sluchu, a nastražila som ho priamo do izby.

„Nie, nemám čas ponáhľam sa. Uhni!" Čakala som, že budem počuť mlaskanie úst alebo niečo horšie, no jeho slová ma prekvapili. Harvey sa niekam ponáhľal a pravdepodobne to bolo celé len divadielko. Divadielko na ktoré nebol vôbec nikto zvedavý. Hlavou mi vírili otázky prečo to robí.

„Všetko v poriadku?" Cyran zastal na prázdnej chodbe, ktorá viedla z chlapčenských izieb dolu do hradieb, kde sa nachádzali učebne.

„Uhm." Prikývla som. Jeho pohľad mi prezradil že mi neuveril. Bol veľmi všímavý. „Naozaj, len premýšľam nad tým, čo si povedal. O vlkoch.." Nechcela som nahlas hovoriť o Hatim a Skollovi. Bola to síce stará legenda, ale nechcela som riskovať že by ju niekto poznal a začal sa vypytovať. Už aj tak som bola tá s divným pachom, nepotrebovala som byť ešte aj tá s divným vlkom.

„Myslím že by sme o tom mali povedať aj ostatným, minimálne o tvojom vlkovi. Viac hláv viac nápadov." Ťukol si po spánku. Prikývla som mu na znak súhlasu, aj keď som si tým nebola istá. Ani jemu som nepovedala celú pravdu, čo ma zožieralo a určite aj pomaly ale isto zožerie. Možno nie dnes, ale čoskoro určite. O pár dní je spln čo znamenalo, že sa musím pokúsiť vstúpiť do Tartarosu tak, aby o tom nikto nevedel. Že strávim celý večer s Harveym. Znovu som pri tej myšlienke dostala riadny kopanec do brucha. Ďalej sme kráčali v tichosti, až kým sme nenarazili na Atlasa.