30 Kapitola

30 2 2
                                    

„Harvey, prestaň." Hneď sa mu do cesty postavil Persi. „Toto sú súkromné hodiny, nemáš tu čo hľadať." Vysvetľoval mu.

„Si na ňu mäkký. Takto nebude nikdy dobrá, neprejde ani prvou skúškou."

„Ako takto? Akou prvou skúškou?" Ozvala som sa spoza Persiho chrbta.

„Bojí sa, že by ti ublížil. Možno sa bojí že by si sa na neho urazila. Že by ste už neboli tak dobrý kamaráti, keby je na teba ako na ostatných." Na jeho slovách som nevidela nič zlé. Neviem sa biť so zbraňami, ani bez nich. Mal by sa báť, že mi ublíži. Zatiaľ som mala len kondičné a silové tréningy. Je pravda že mi Persi ukázal pár úchopov, výskokov a kopov, no boli to len chabé ukážky bez toho, aby som ich vedela skvele napodobniť.

„Nie je výcvik o tom, že by sa mal človek najskôr naučiť používať zbrane a potom s ich používať proti... už skúseným?" Položila som mu logickú otázku a vystúpila som z Persiho tieňa.

Celou svojou silou ma odstrčil tak, že som ledva udržala rovnováhu a zaujal bojoví postoj.

„Teraz sa ku mne správaj, ako keby som moatas. Ten, čo ti zanechal tú krásnu jazvu." Letmo som sa pozrela na svoje predlaktie, kde mi po zošívaní zostala dlhá, ružová, opuchnutá jazva.

„Rony, nemusíš mu nič dokazovať. Ideš svojím tempom, na tom nie je nič zlé." Znelo niekde v diaľke za nami.

„Ideš svojím tempom. Myslíš že nejakého hľadača by nechal ísť svojím tempom? Bol by hodený do boja. Buď prežije, alebo pôjde domov. Chceš byť ako ja? Taká ako on?" Harvey mykol hlavou Persiho smerom, ktorý stál pri balíkoch slamy a nepokojne nás sledoval. Vedela som že so mnou zaobchádza inak, ako s ostatnými. Nevadilo mi to. „Koľko už trénujete? Pár týždňov? Bude to už mesiac? A čo vieš? Rýchlo behať? To ti gratulujem. Teraz sa nauč bojovať. Žiaden moatas sa ťa nebude pýtať či už vieš narábať so zbraňami." Spravil rýchli pohyb, sklonil sa a vystrčenou nohou ma skopol k zemi , tak ako to pred chvíľou urobil Persi, s tým rozdielom, že ma nechal spadnúť na zem. Dopadla som na pilinami ustlanú podlahu. Sklonil sa ku mne a jemne mi kunaiom prešiel po líci. „Si mŕtva." Usmial sa. 

„Ako sa mám takto naučiť bojovať? Neovládam techniku!" dvíhala som sa zo zeme a utrela si líce, z ktorého mi tiekol tenký prúd krvi. „Ak si sa na mne prišiel zabávať, tak do toho, zasmej sa, spadla som predsa na zadok. Pobavil si sa, čo ešte viac chceš?"

„Príliš nad tým premýšľaš." Prehodil si kunai z jednej ruky do druhej a vopchal si ho do koženého vrecka na stehne s vážnou tvárou. Moje poznámky úplne odignoroval. Ani náznak úsmevu, posmešku či hrdosti. Pozbierala som si zbrane zo zeme a chytila ich pevne do rúk. „Budeme bojovať bez zbraní." Zodvihol ruky nad seba a ukázal tak, že ich má prázdne.

„Nie, chcem luk." Rovnako ako on, schovala som si kunai do vrecka na stehne a prišla k Persimu, ktorý mi podával luk.

„Počkaj." Chytil mi dlane a ja som sa mu pozrela do tváre. Hľadel mi na ruky. Pozrela som sa rovnakým smerom ako on a zistila som, že mi dáva dolu závažia, ktoré mi na predlaktia a nohy zaviazal na začiatku našich tréningov. Ruky mi vyleteli do vzduchu a nohy som mala také ľahké, ako vánok. Spravil to tak, aby si Harvey nič nevšimol. „Je lepšie ak je to tajomstvo. Vždy budeš mať niečo v zálohe." Nikto ani len netušil, že závažia nosím. Persi ich ukryl do látky a zošil ako módne doplnky. Pohyb bez závaží bol ako za odmenu. Pohybovala som sa ako pavúk po vodnej hladine. Vzala som si luk z jeho dlaní a usmiala sa. „Ak mu uštedríš čo i len jednu ranu, budeme to považovať za úspech a dovolím ti vysmiať sa mu. Spolu so mnou." Uchechtol sa a na tvári sa mu objavili jeho nezameniteľné jamky spolu s upírimi tesákmi. Harvey totiž nevedel že luk bola jediná zbraň, s ktorou mi Persi dovolil trénovať mimo našich hodín. Už v moment keď som prvý krát vystrelila s luku som vedela, že je to zbraň pre mňa. Bolo to vtedy, keď som bola v starom meste Tezen. Vzala som si vrecko plné šípov a uviazala si ho k uniforme hľadača. Luk som si uchytila vzadu na chrbte, kde mala uniforma malý háčik, presne na túto potrebu. Otočila som sa k Harveymu ktorý sa zatiaľ tváril unudene a vyberal si špinu spoza nechtov.

Po stopách vlkovDonde viven las historias. Descúbrelo ahora