Keď po dlhom čase konečne Harvey zastavil a zatiahol ručnú brzdu, zhlboka sa nadýchol, pozrel na mňa a usmial sa.
„Je mi ľúto čo sa stalo." Chytil ma za ruku a pevne ju stisol. „Snáď ťa to tu privedie na iné myšlienky, sem chodím keď.. keď sa cítim osamelý." Uhol pohľadom, ako keby sa hanbil za to, že má také pocity. Po chvíli vystúpil z auta a ja som ho nasledovala. Prešli sme hustým lesom, popri rieke až k lúke, uprostred ktorej sa rozjímalo obrovské jazero. Povedala by som, že bolo pravé poludnie. Slnko svietilo priamo nad našimi hlavami a odrážalo z vody rôzne obrazce na moju a Harveyho tvár. Vo vzduchu sa vznášali prazvláštne stvorenia, ktoré skôr vyzerali ako chumáče bavlny, než živé bytosti. K jednému chumáčiku bavlny som načiahla dlaň a nežne sa ho dotkla. Chumáčik bavlny sa ku mne otočil tvárou a vydal zvuk, ako keď sa smeje malé dieťa.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Čo sú zač?" Stála som tam v nemom úžase sledovala tú krásu, ktorú som mala pred sebou.
„Vždy, keď sa narodí magická bytosť, vyrastie na tejto lúke kvet. A keď sa dieťa prvý krát zasmeje, z kvetu sa narodí sonog. Prekvapuje ma, že málokto vie, že táto lúka existuje." Zasekol sa a potom pokračoval. „Vlastne, je veľa ľudí, magických bytostí, ktorý neveria že existuje sonog." Pomaly začal kráčať k veľkému jazeru. Kráčala som za ním, zatiaľ čo nás malé sonogy prenasledovali. „Zvláštne."
„Čo je zvláštne?" Spýtala som sa.
„Takto sa nikdy nechovajú." Prišli sme až k jazeru a sadli sme si na breh z malých bielych kamienkov.
„Čo sa stane keď zomrieme? Zomrú aj oni?" Obzerala som sa stále dookola, a sledovala ako nad nami lietajú a rozmýšľala, čo sa asi tak stalo s Erikiným sonogom.
„Ak nadíde tvoj čas, tvoj sonog priletí nad jazero a v ňom sa rozpustí. Vznikne svietiaci prach, ktorý dokáže mnoho magických bytostí ovládať, v Tezene je ho nespočetne veľa, niekto dokonca tvrdí, že prach je duch tvojich milovaných ktorí ťa ochraňujú." Harvey sa posunul o trochu vyššie a ľahol si do mäkkej trávy. Pod hlavu si založil ruky a sledoval malých sonogov, ako krúžia okolo. Tiež som si po chvíľke ľahla a započúvala sa do smiechu malých stvorení a snažila sa nájsť jedného, ktorý by sa aspoň trochu podobal na mňa. Čo bol pravdaže nezmysel, všetci vyzerali rovnako. Pri myšlienke, že tu lieta aj ten môj, som sa ho snažila aj napriek tomu nájsť.
„Ako fungujú kúzla? Nevedela som že aj vlkolak dokáže ovládať mágiu." Prišlo mi na rozum, čo sme videli pred dverami Erikinej cely. Atlas používal ochranné zaklínadlo a sypal na zem soľ.
„Osobne by som to nenazýval kúzlami, sú to naučené frázy ktorým mnoho magických bytostí verí. Vysoko postavení, ako Atlas majú hlbšie spojenie s Bohmi ktorý ich sem tam, viac-menej vždy vypočujú. Ak ide o Ochranné kúzlo ako v tomto prípade, Bohyňa Nyx si ho vypočuje a ochráni to, alebo toho, o ktorého ochranu Atlas zažiadal."
