Po stopách vlkov

14 kapitola

Chvíľku som mlčala, pretože som nevedela či mi otázku položil naozaj, alebo si ju položil sám pre seba. Začala som premýšľať nad na prvý pohľad, veľmi jednoduchou otázkou. Došlo mi, že jednoduchá nie je a ja na ňu neviem odpovedať. Mlčky hľadel na vychádzajúce slnko a čakal na moju odpoveď.

„Pred pár dňami, by som vám povedala že áno. Dnes som si tým už neni taká istá." Tento krát som sa odmlčala ja. Prvé stretnutie s Cyranom, vo mne naozaj vyvolalo pocity, ktoré som pred tým nikdy nezažila. Doteraz, keď som pri ňom, v jeho blízkosti mám pocit, že mám všetko čo potrebujem. No ako náhle som s Harveym, sama nemôžem uveriť tomu nad čím premýšľam, ale môj pohľad na veci sa mení rýchlosťou svetla. Nie je to tak, že by som bola zaľúbená do Harveyho. Nie je to ani tak, že by som ho chcela pobozkať, že by som chcela aby ma objal, netúžim po jeho spoločnosti tak ako po tej Cyranovej. Jednoducho ma v jeho prítomnosti niečo núti premýšľať aj nad inými cestičkami, ktoré s Cyranom nemajú nič spoločné. V prítomnosti Harveyho žijem naplno, moje srdce bije ako splašené, krv v žilách prúdi rýchlosťou, že mám pocit že každú sekundu odpadnem. Akoby vo mne vyvolával to najhoršie a pri tom to najlepšie. To, čo som v sebe dlho ukrývala. Môjho vlka, moju zlosť, môj hnev. No aj napriek tomu, jediné čo ma pred mojím vlkom zachránilo bolo pomyslenie na Cyrana na prázdne miesto pri ňom, ktoré dokážem zaplniť len ja.

„Ako vlkolak, teda magická bytosť, máš jedinečnú možnosť nájsť svoju pravú lásku, svoju druhú polovicu. Nie každému sa to podarí, pár šťastlivcov sa však nájde. Sú to tí, ktorým je to súdené. Tak, ako to bolo súdené mne a tvojej matke. Bohovia nám dali šancu na spojenie dvoch duší, ktoré boli pradávno jednou a tou istou. No aj napriek tomu sme to pokašlali. Ja som to pokašlal." Zahanbene sa pozrel do zeme. Otočil sa chrbtom k slnku a oprel sa o múrik, prerastajúci zeleňou. Zopakovala som čo spravil, avšak ja som sa na múrik rovno posadila.

„Moja matka a vy..." Stále som nevedela vstrebať informácie ktoré mi Atlas podával na zlatom podnose.

„Bola krásna, Prvý krát som ju uvidel tu, v škole, na lavičke, kam som ťa v prvý deň zobral. Tak veľmi sa na ňu podobáš. Bola približne v tvojom veku keď sem prišla. Bolo to kvôli jej rodičom ktorý Tezen nenávideli, no zákony sú zákony a posledný rok kedy mohla nastúpiť, bol v deň jej 16 narodenín." Znovu sa na chvíľku odmlčal. Bola som zvedavá prečo mi nepovedal hneď v prvý deň to, čo sa mi chystá vyrozprávať teraz. Prečo sa tváril že ma nepozná, že nepozná Eriku a nevie, kto sú moji rodičia.

„Chcete povedať, že moji starý rodičia nenávideli Tezen? Prečo?" nechápala som prečo niekto nemá toto miesto rád, keďže doteraz som naň počula len samú chválu.

„Niekedy.. niekedy je lepšie vedieť menej. Tvoja matka mala sestru. Erika bola jej sestra." Tieto slová mi priamo zasiahli srdce a oči naplnila slzami. Vždy som Eriku brala ako rodinu, no zistenie že ňou skutočne bola, bolesť po jej úmrtí znásobilo. Akoby mi niekto do živej rany nasypal soľ. Bolelo to, tak veľmi to bolelo. Spomienka na jej posledný výdych, na to ako mi skonala v náručí znovu ožil. Atlas ma objal a vzal si na plecia moju bolesť. Jeho košeľa sala moje horúce slzy, a jeho dlaň sa zo mňa pokúšala zmyť smútok. Napriek mojim vzlykom pokračoval. „Bola to veľmi nadaná víla, jedna z najlepších. Ovládala vzduch, vodu, zem aj oheň. Všetky štyri základné živly, čo sa nestáva veľmi často. Tezen, vtedajší riaditeľ v nej však objavil ešte jeden talent, ktorý bol považovaný za kliatbu." Viem o čom hovoril, veľmi dobre som počúvala Cyrana keď mi rozprával o vílach, ktoré boli prekliate tým, že videli budúcnosť. „ Tvoja teta, Erika, videla do budúcnosti, celý Tezen ňou za to opovrhoval, nikto nechcel vedieť o svojej budúcnosti, vedenie školy ju vyhnalo a aj napriek naliehaniu rodičov, musela opustiť školu. Dva roky na to, prišla tvoja matka, ktorá to tam nenávidela rovnako, ako jej rodičia. Môj tútor ma požiadal, aby som jej ukázal školu a predstavil ju mojim kamarátom. Namiesto toho všetkého som ju vzal do svätyne Nyx, pretože som vedel že to miesto si zamiluje. Určite si tam už bola." Pousmial sa. Tušila som že hovorí o jazierku, kam ma zobral Cyran. Moje kútiky sa pomaly stočili do úškrnu, ako Atlasovi a utrela som si slzy do opačnej strany dlane. „Rozprávali sme sa , smiali sa spolu a ja som nechcel aby ten deň skončil, nechcel som aby videla Tezen ako jej rodičia, chcel som jej ho ukázať mojimi očami. Ja som bol o pár rokov starší a pripravoval sa na cestu Alfi, tak ako môj otec a jeho otec. Začali sme sa stretávať pravidelne, chodili na rovnaké hodiny a každý jeden kruh sme sedeli pri sebe a spolu vnímali prítomnosť bohyne Nyx. Celé som to vyrozprával mojej matke ako nejaký zaľúbený blázon a Eleanor sa mi zdôverila, že si Tezen zamilovala kvôli mne." Znovu sa sám nad sebou pousmial a ja som sa uchechtal s ním. Bolo krásne počúvať príbehy o matke. „Dostali sme požehnanie od rodičov a rovnako ako ja, aj ona sa začala pripravovať na rolu, ktorá jej po mojom boku náležala. Mala sa stať Lunou, čo vrátilo postavenie ich rodiny na miesto, ktoré im prináležalo. Ktoré stratili po tom, čo sa svet dozvedel o Erike." Atlas na jeho hodinách rozoberal postavenia vo svorke a preto som vedela, že luna, je družka Alfa samca. Bola som na matku hrdá aj keď som ju nepoznala. Jediné čo mi nešlo do hlavy bolo, prečo sa Alana nazýva lunou, ak s Atlasom nie sú spolu. Otázku som však nevyslovila nahlas aby náhodou Atlas neodbočil od rozprávania o mojej matke. „Naša láska bola každým dňom silnejšia a silnejšia..." Otočil sa k slnku, ktoré už bolo dosť vysoko na to, aby ožiarilo celú školu. „tu na tomto mieste som ju požiadal o ruku. Požiadal som ju aby bola len moja." Ruka mu automaticky vystrelila na prívesok ktorý nosil na krku. Všimla som si ho už skôr no nepridávala som mu žiaden väčší význam. Vždy ho schovával pod košeľou. Vybral si prívesok spod košeli a to, čo som uvidela, ma zarazilo. Bol to rovnaký prívesok, aký nosím na krku ja. Tiež som si ten svoj vybrala z pod trička. „Boli dva. Jeden som nosil ja a druhý ona." Pozrel na ten môj. „Vtedy som sa na sto percent uistil, že si jej dcéra, keď som ti ho uvidel na krku. Najskôr som si myslel že to nie je pravda aj keď si jej tak veľmi podobná, no ten prívesok..."