Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

1.

"Koľkokrát ti mám ešte povedať ,že na tú svadbu pôjdem aj sama" moja odpoveď bola jasná. Natália si ma už dlhšiu dobu dobera za to ,že nemám date na svadbu Barbory.

"Ale nechápeš ,že keď tam prídeš sama tak ťa naša kamarátka Barbora vysmeje ," popravde nebola to naša ako taká dobrá kamarátka. Kamarátili sme sa s ňou len z dôvodu ,že sa k nám stále tlačila. Takže som sa ani nečudovala ,že Naty zvýraznila spojenie naša kamarátka.

Svadba sa mala konať presne o 2 týždne a bolo mi viac ako jasné ,že tam budem musieť ísť sama. Ale popravde už som si na život samotára celkom zvykla. Po tom ako som sa presťahovala do Bratislavy pred rokom som chodila von len s Naty. Nieže by som bola asociál to vôbec nie som skôr taký pohodlný introvert. A stále unavený introvert, ktorý sa snaží prejsť výškou. No ale späť k svadbe svadba sa má konať o 2 týždne v Talinsku. V Amalfi Coast. Maximálne zázračné miesto.
Strašne sa teším ale na čo sa vôbec neteším je to ,že budem dostávať otravné otázky prečo som stále sama. Jediné čo som mohla urobiť teraz bolo presvedčenie niekoho na Tindri či nechce ísť s niekym úplne cudzím do Talianka. Maximalne realistická scéna.

"Nech ma vysmeje, milujem život samotára. A nikdo ma za to nezabije,"
Neviem ci ja tak milujem život samotára alebo on miluje mňa ale čo je jasné je to ,že mi stačí 1 letenka.

"Ako myslíš" naštastie sa Naty rozhodla ,že do mňa dlhšie rýpať nebude. Len nech jej ten super vzťah s priateľom vydrží do svadby lebo potom sa ja jej vysmejem.

"Spomeň čerta a on sa zjaví ," volala mi Barbora fakt super.

"Čo sa deje ?" Naty sa ma rýchlo opýtala.

"Volá mi Barbora,"pri jej mene sa mi chce ísť vyvrátiť celý obsah žalúdka.

"Zdvihni a daj ju na reproduktor ," áno ja blbaňa spravila som tak ako Naty povedala.

"Ahoj Barbor," začala som ,"deje sa niečo?".

"Čau, chcela som sa spýtať či ti bude stačiť na svadbe izba s jednou posteľou, ty samotár? "spýtala sa ma Barbora. Nemohla ani zabudnúť jej narážku na mňa. Prečo si každý myslí ,že som samotár?!.

Zrazu niečo vo mňe jej to chcelo vrátiť.
"Vieš čo nie potrebujem izbu s 2 postelmi. Nie len pre mňa samozrejme ale pre môjho priteľa".

Naty sa na mňa pozrela s prekvapeným výrazom. Ja som jej len perami naznačila ,že viem čo robím.

"Okej ako myslíš," začala Barbora , " a vlastne odkedy máš priateľa?".

"Vidíš ako čas s ním letí. Ani som ti o tom nestihla napísať," moja klamstvá sa zatiaľ udržiavajú na urovni. V mysli som si potlepala po pleci.

"Tak to som zvedáva, kdo to je ?".

"Však uvidíš na svadbe. Vieš teraz není ten pravý čas,". Toto vypočúvanie by už mohlo skončiť. Jediné o čo som sa teraz modlila bolo aby mi toto utrpenie skrátila.

"Jasne chápem. Tak si to užite vy dvaja ," po tomto mi Barbora konečne složila. KONEČNE. Ani nechcrm vedieť čo si predstavovala ,že práve robím.

"Saša toto čo bolo?" Naty sa ma spýtala. Keby som aj ja vedela ,že čo som práve urobila.

"No asi som tak trochu klamala," práve som si začala uvedomovať co som do telefónu naklamala Barbore. Zabite ma.

"Tak trošku dosť asi ..." pokračovala som.

"No a teraz mi povedz čo plánuješ spraviť," Naty začala," ako môžem ti dohodit môjho bratranca.".

"Nemá náhodou 30 rokov ?" Dúfam ,že toto Naty nemyslela vážne. Ja nechcem ísť na svadbu s jej bratrancom a už vôbec nie o 10 rokov starším mužom.

"No ako má, ale máš snáď lepší nápad?"

"Ako zatiaľ nie ale ja na niečo prídem," popravde celkom neverím ,že na niečo prídem ,ale poďme sa modliť k všetkým nadzemským Bohom aby mi niekoho privolali na tú svadbu. Ideálne niekoho aby Barbora vedela ,že niesom samotár a ,že si viem vybrať ale popravde postačím si s hocijakým mužom v mojom vekovom rozvetí.

"Pozri už musím letiť za priateľom. Dávam ti týždeň apotom ťa dohodím s mojím bratrancom," Naty ma rýchlo obímla a utekala von z kaviarne.

A ja ako vždy si musím poradiť sama. Ako sa tak pozerám po kaviarni tak vidím celkom fajn čaštníka. Ale vyzera tak na 17 a bol by fakt trapas doniesť mladšieho.

Po chvíli sedenie a pozeranie do steny som sa rozhodla ,že zaplatím a pôjdem domov cez mesto.